Ekologický dom na 10 spôsobov (9/10)

ekologický dom

To, čo vám chceme dnes predstaviť, nie je typický samostatne stojaci ekologický dom. Je to niečo úplne iné, než to, na čo ste boli dodnes v našich článkoch zvyknutí. Ide skôr o súbor obytných domov, ktoré nielenže reagujú na požiadavky dnešnej finančnej situácie mladých rodín, ale snažia sa o podporu komunitného bývania, kde sa stretávajú ľudia s podobnými záujmami a názormi. Výsledkom toho je práve takýto projekt. 

9. Lilac, Bramley, Leeds

Bytový projekt Lilac je postavený ako odpoveď na tri kľúčové problémy: finančná kríza, hrozba globálneho otepľovania a rozpad miestnej komunity. V podstate ide o nízkonákladové a pre komunity cenovo dostupné bývanie.

„Ide o projekt, ktorý sa zdá byť veľmi jednoduchý, avšak na druhej strane je priekopnícky“, tvrdí spoluzakladateľ Paul Chatterton.

Tento projekt bol postavený na mieste starej školy v Bramley. Zahŕňa 20 bytových jednotiek, spoločnú záhradu, dve malé parkoviská, tri prístrešky na bicykle a jeden veľký spoločný dom pre všetkých obyvateľov. Tieto obytné domy boli navrhnuté ako prvé obytné domy, ktoré používajú tzv. „Modcell“ – montované „bunky“ z dreva, balíkov slamy a vápna.

Všetky obytné domy sú veľmi dobre zaizolované, vzduchotesné (čiže napr. ani na dverách nie sú žiadne poštové schránky a pošta je priamo doručovaná do spoločného domu). Mohutné panely s dvojitými sklami sú orientované čelom na juh kvôli maximalizácii solárneho zisku. Solárne ohrievače vody boli na každú bytovú jednotku nainštalované samostatne a vďaka mechanickému vetraniu – rekuperácii tepla sa stabilizovala aj vnútorná teplota vzduchu.

Lilac bol postavený na základe komunitných dohôd a zoznamu vzájomných hodnôt, ktoré boli vypracované ešte pred postavením prvej steny zo slameného balíka. Uvedený zoznam zahŕňa všetko od starostlivosti o deti, až po parkovacie státia, atď. V srdci týchto obytných budov je už vyššie spomínaný tzv. spoločný dom. V ňom obyvatelia celého komplexu zdieľajú potrebné príslušenstvo vrátane práčky a spoločného náradia. Toto všetko prispieva k znižovaniu ekonomickej a environmentálnej stopy obyvateľov.

Chatterton bol už od začiatku skalopevne presvedčený o tom, že Lilac sa nestane tzv. „zeleným getom“. Aby to však bolo cenovo dostupné všetkým, zakladatelia prijali spoločný systém vlastníctva domov –  nový spôsob, ako vlastniť podiel na trhu s bývaním. Obyvatelia si  preto vytvorili spoločnosť, ktorá vlastní tieto domy a pozemky a každý člen tejto spoločnosti jej platí 35 % zo svojich čistých príjmov radšej, než by si mali vziať samostatné hypotéky.

ekologický dom Lilac podporuje komunitné bývanie ekologicky zmýšľajúcich ľudí
Ekologický dom Lilac podporuje komunitné bývanie podobne zmýšľajúcich ľudí a preto právom zabodoval vo Veľkej Británii ako najekologickejší dom.

Po piatich rokoch, sa obyvatelia Lilac stali priekopníkmi v naozaj jedinečnej forme spoločenského života v týchto obytných domoch a ako tvrdí Chaterton:

„Postavili sme nový finančný model, nový právny model, nový dizajnový model. V tomto projekte bolo nevyhnutné urobiť toľko práce, čo si vyžadovalo obrovské množstvo vytrvalosti celej tejto skupinu obyčajných ľudí.“

Na záver treba povedať, že v prípade týchto obytných domov sa podarilo poukázať na dôležitý fakt, že táto forma bývania nie je len o znižovaní nákladov na ekológiu a domáci rozpočet, ale aj o podpore komunitného bývania a nového modelu financovania. O takýchto typoch zaujímavých projektov by sa určite mohlo uvažovať aj v podmienkach Slovenska.

 

Autor: Lukáš Kovačovič, zdroj: internet

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail