Energetická úspornosť budov od základov

V našej sérii o zelenej architektúre sa už objavilo niekoľko článkov a dnes ich rad rozšírime o pojem energetická úspornosť budov. Tento významný aspekt hospodárnosti sa týka všetkých stavieb bez rozdielu – nielen domov určených na bývanie, ale aj kancelárskych, obchodných a priemyselných budov.

Energetická úspornosť budov je každodenný boj

Všade tam, kde sa využíva energia, sú aj možnosti ako zvýšiť efektivitu jej využitia.

V zásade veľmi jednoduchá a logická myšlienka. V skutočnosti je jej aplikácia v reálnom fungovaní každodenným bojom. Podľa štatistík sa najviac energie v slovenských domácnostiach spotrebuje na vykurovanie a na ohrev teplej vody. Druhým výrazným číslom na účtoch za energie je elektrina využitá pre chod domácnosti.

Každoročne je veľká časť spotrebovanej energie premrhaná už pri samotnom transfere, ďalej teplotnými stratami a neefektívnymi technológiami. Vytvárajú sa tým veľké náklady nielen pre domácnosti, ale aj výrobné podniky, zároveň sa zaťažuje prostredie zvýšeným znečisťovaním. Energetická úspornosť budov je pritom jedným z najjednoduchších a nákladovo najefektívnejších spôsobov boja proti klimatickým zmenám, zvyšuje konkurencieschopnosť v podnikaní a odberateľom znižuje náklady na energie.

Úspora energie a zachovanie energie

Úspora energie znamená použitie menšieho množstva energie pri prevádzke toho istého zariadenia poskytnutím rovnakej služby.

Zachovanie energie predstavuje redukciu prevádzky alebo bezprevádzkovosť s cieľom šetrenia energie.

To znamená, že vypnutie svetla vypínačom je zachovanie energie a výmena klasickej žiarovky za úspornejší spôsob osvetlenia, ktorá využíva významne menej energie pri produkcii rovnakého množstva svetla, je energetická úspornosť budov (efektívne využitie).

Typy úsporných domov

Energetická úspornosť budov alebo energetická efektívnosť počas celého životného cyklu domu je tou najvýznamnejšou métou trvalo udržateľnej architektúry. Architekti používajú viaceré spôsoby a techniky k redukovaniu energetických potrieb budov a zvyšovaniu ich schopnosti zachovať alebo dokonca produkovať energiu vlastnú.

Najzaujímavejšie stavby súčasnosti sú energeticky úsporné a trvalo udržateľné – jedným slovom „zelené“. Od solárnymi panelmi pokryté obydlia až po domy ukryté pod zemou, niektoré z týchto nových domov sú kompletne „odpojené od elektrickej siete“ generujúc viac vlastnej energie než v skutočnosti potrebujú.

Podľa potreby tepla na vykurovanie sú tieto budovy s nízkymi energetickými hodnotami hodnotené ako nízkoenergetické, pasívne a aktívne, nulové a plusové domy. Tu sú ich základné zjednodušené charakteristiky:

Nízkoenergetické budovy majú kvalitnú izoláciu, s ktorou je ich potreba tepla na vykurovanie 15 – 50 kWh/m2 za rok.

Pasívne domy okrem izolácie využívajú aj riadené vetranie, čím im na vykurovanie postačuje len 15 kWh/m2 za jeden rok.

Aktívne riadené budovy sa navyše spoliehajú na inteligentné elektronické riadenie (regulácia vetrania, tienenia).

Nulové a plusové pasívne domy sú vybavené zariadením na výrobu elektrickej energie pre vlastnú spotrebu, v prípade že vyrobia energie viac než dom momentálne potrebuje, vedia ju odovzdať do spoločnej elektrickej siete.

Energetická úspornosť budov – základné princípy

Vo všeobecnosti energeticky úsporné domy pri projektovaní zohľadňujú lokalizáciu na pozemku, tvar budovy a jej orientáciu voči svetovým stranám. Následne premyslene rozvrhnuté rozmiestnenie okien a presklených plôch zvyšuje účinnosť pasívnej solárnej energie na vyhrievanie, ako aj maximálne využitie denného osvetlenia. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou sú pritom kvalitné základy a obvodový plášť (zateplený, bez tepelných mostov), izolačné trojité zasklenie okien, kontrola pohybu vzduchu, ako aj sofistikované vykurovacie a klimatizačné systémy. Energetickú účinnosť podporuje efektívne narábanie s týmito systémami, teplou vodou, osvetlením aj s užívaním domácich spotrebičov.

Ďaľším krokom k energetickej úspornosti je využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako solárne panely, veterné turbíny, geotermálna energia a pod. Týmto sa prispieva k zlepšeniu kvality bývania a komfortu užívania stavby, nižšej spotrebe a nákladov za energie, a v neposlednej rade k redukcii znečisťovania prostredia.

V prípade starších objektov sa docieli významné zrekudovanie účtov za energie pomocou energeticky úspornej remodelácie a obnovy (tými najzákladnejšími bodmi sú zateplenie a výmena okien).

Princípy a zásady treba zúročiť v bežnom živote

Spomínané úsporné a ekologické princípy zakomponované do stavby však napokon spočinú v rukách užívateľov. Pri nerozumnom hospodárení a plytvaní strácajú na svojom efekte. Šetrnosť pri narábaní s elektrickou energiou, s vodou (jej znovupoužitie v podobe tzv. „šedej vody“) a s teplom (napr. nastavenie termostatov), používanie nízkoenergetických spotrebičov, ako aj recyklovateľných materiálov, by mali byť preto samozrejmosťou.

Rastúci energetický dopyt a zmenšovanie prírodných zdrojov je fakt, ktorý sa okrem stavebného odvetvia dotýka aj ostatných oblastí ľudskej aktivity. Postupne sa zavádzajú šetriace opatrenia v podobe predpísaných energetických hodnôt. Napríklad Európska únia bude od roku 2020 vyžadovať od novostavieb minimálne štandard pasívnych domov.

Už v súčasnosti musia podľa zákona všetky nové budovy, významne obnovené stavby a nehnuteľnosti určené na predaj alebo prenájom vlastniť energetický certifikát.

Pre novostavby je podmienkou naplnenie štandardu energetickej hospodárnosti nových budov triedy A alebo B. Energetický certifikát, ktorý má platnosť 10 rokov, má informovať, ako daná budova hospodári s energiami, čo pri kúpe rodinného domu či kancelárskej budovy zohráva jeden z najvýznamnejších faktorov. Tento dokument v sebe nesie ďalšie odporúčania k zvýšeniu energetickej hospodárnosti stavby, ktoré je možné docieliť uvedomelým užívaním.

 

Ing. arch. Mgr. Soňa Ščepánová

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail