Zelená architektúra nemusí byť zelená

, čím napokon oslovuje aj pragmatické duše preferujúce číselné vyjadrenia pred nadšenými volaniami eko-aktivistov.
Pod synonymickými pojmami zelená architektúra, eko-dizajn, či u nás zaužívanejším pojmom trvalo udržateľná architektúra sa pritom ukrýva viacero formulácií aj tvorivých prístupov. Absolútnou jednotiacou definíciou je však vnímavý a premyslený prístup k prostrediu.
Zelená architektúra nemusí hneď znamenať „miniles“ na terase, ani strapatý trávnik na streche orámovaný lesklými plochami solárnych panelov, či pôsobivé organické tvary vyskakujúce z radovej zástavby. „Zelený dom“ v podstate nie je často krát na prvý pohľad jasne identifikovateľný. Predsa však pôsobí na užívateľov ako aj na životné prostredie neporovnateľne iným spôsobom než „klasické, ne-ekologické“ stavby.

Že zelená architektúra vôbec nemusí byť zelená, dokazuje aj rodinný dom s názvom +2edison7 vo Virginii. Hodnoty trvalo udržateľnej architektúry, ktoré budova ukrýva, boli ocenené dlhým zoznamom eko-certifikátov (LEED Platinum, National Green Building Program Gold,…). Zdroj: inhabitat.com

Rozdiel spočíva vo viacerých zásadných momentoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu už pri počiatočných návrhoch budovy. Cieľom je špecifickým prístupom k projekcii a realizácii budovy minimalizovať negatívne efekty na ľudské zdravie a jeho okolie aplikovaním ekologicky prijateľných stavebných materiálov a konštrukčných postupov. Ideou udržateľnej architektúry je minimalizácia negatívnych vplyvov tak, aby dnešné stavebné či urbanistické aktivity neviedli k znehodnoteniu daného prostredia, stavby a života ľudí v budúcnosti. Výsledkom je premyslený životný cyklus budovy – počnúc umiestnením a dizajnom, architektonickým projektom, ďalej samotnou realizáciou, užívaním a údržbou, až po demolíciu a následnú recykláciu.

Vizualizácia One World Trade Center, New York. Pohľad na dych berúce veže zo skla, betónu a ocele ani trochu nenapovedá ich ambíciám v blízkej budúcnosti vlastniť titul – najzelenšie mrakodrapy sveta. Zdroj: greenbuildingsnyc.com

Zelená architektúra a jej primárne znaky

Výstižným spôsobom zelenú architektúru približujú jej hlavné znaky:

• Najpríznačnejší a najznámejší aspekt – nízka energetická spotreba budovy – je akoby jej všeobecným symbolom. Podmieňujú ho moderné vetracie systémy s efektívnym ohrevom a chladením, šetriace vodovodné inštalácie, energeticky efektívne osvetlenie a zariadenie. Závažným faktorom je tiež energetická úspornosť pri samotnej výstavbe budovy. Nesmieme však zabúdať, že znižovanie spotreby pri prevádzke stavieb nie je aspektom jediným, k trvalej udržateľnosti vedie až synergickým pôsobením s ostatnými prvkami.

• Ekologické materiály – použitie nesyntetických a netoxických materiálov, využitie lokálnych materiálnych zdrojov (drevo, kameň…) a recyklovaného stavebného odpadu, s čím úzko súvisí ochrana lesov a ostatných primárnych zdrojov surovín.

• Alternatívne zdroje energie – aplikácia obnoviteľných zdrojov energie slnka, vetra, zeme a vody. Pri maximalizácii ich využitia zohráva podstatnú úlohu tvarové prispôsobenie stavby.
  

• LCA – life cycle assessment – voľne preložené ako posudzovanie životného cyklu budovy v rámci (ne)náročnosti užívania a údržby budovy, množstva energetických aj finančných prostriedkov vynaložených pri jej vzniku, výstavbe ako aj pri fáze nasledujúcej po ukončení jej prevádzkovej životnosti. Posudzuje sa intenzita ekologickej stopy budovy.

• IEQ – indoor enviromental quality – skvalitnenie vnútorného prostredia pre užívateľov – maximálna prístupnosť dennému svetlu, možnosť prirodzeného vetrania, čerstvý vzduch, zdravotne nekonfliktné materiálové zloženie interiéru.

• Citlivé a zároveň efektívne narábanie s priestorom urbanistickým a architektonickým, zohľadnenie lokálnych tradícií (napr. stavebných, materiálových) a sociálno-priestorových štruktúr.

• Manažment odpadu – minimalizácia stavebného aj prevádzkového odpadu vhodne zvolenými spôsobmi recyklácie.

Jedná sa teda o architektúru šetrnú k svojmu prostrediu z hľadiska environmentálneho, urbanistického, historického, sociálno-kultúrneho a samozrejme ekonomického.

Taipei 101, Taiwan – od roku 2011 najväčšia a zároveň najvyššia zelená budova sveta ohodnotená certifikátom LEED Platinum. Stavba svojím tvarom aj zelenkavým nádychom fasády odkazuje na inšpiráciu bambusovým výhonkom. Zdroj: http://commons.wikimedia.org

V súčasnosti väčšina „zelených“ budov ešte nedokáže plne obsiahnuť všetky zadefinované podmienky. Hlavný cieľ však ostáva v platnosti: kumulatívnym spôsobom sa čo najviac priblížiť k ideálnym predstavám trvalo udržateľnej architektúry.

Kategorizácia a certifikácia zelenej architektúry

V priebehu posledného desaťročia rozmanité prístupy a zamerania, ktoré sa pod pojmom zelená architektúra skrývali, nevyhnutne viedli k snahám o jasný spôsob kategorizácie, regulácie a certifikácie. Výsledkom sú medzinárodné ekologické certifikačné systémy – LEED a Green Building, ako aj klasifikačné nástroje v rámci jednotlivých krajín (napr. BREEAM vo Veľkej Británii, DGNB v Nemecku, SBToolCZ v Českej republike), ktoré fungujú ako dôveryhodný ukazovateľ dosiahnutého stupňa súhrnu environmentálnych vlastností.
Podpora „zeleného myslenia“ prichádza aj z vládnych pozícií. Uznesenie európskeho parlamentu o energetickej hospodárnosti budov (máj 2010) zaväzuje členské štáty od roku 2020 k výstavbe budov s takmer nulovou spotrebou energie.
Idea zelenej, environmentálne priateľskej architektúry sa teda časom definitívne pretransformovala do životaschopnej a progresívnej cesty, ktorá napomáha nielen k pozitívnym zmenám v oblasti stavebníctva, ale aj nášmu komplexnému pohľadu pre zodpovedný prístup k vlastnému prostrediu, prírode a životu samotnému.
Autor: Ing. arch. Mgr. Soňa Ščepánová
 
© šetri.sk