Zelená architektúra nemusí byť zelená

Zelená architektúra vo svojom doslovnom prevedení

Celosvetovo intenzívne diskutovaná idea ekologickej architektúry zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri bežných projektoch rodinných domov, ako aj reprezentatívnych sídlach nadnárodných spoločností. Zelená architektúra už dávno nie je vnímaná ako prejav módnej vlny. Správne a efektívne navrhnutá „zelená“ stavba sa totiž postupne stáva aj čoraz rentabilnejšou, čím napokon oslovuje aj pragmatické duše preferujúce číselné vyjadrenia pred nadšenými volaniami eko-aktivistov.

Pod synonymickými pojmami zelená architektúra, eko-dizajn, či u nás zaužívanejším pojmom trvalo udržateľná architektúra sa pritom ukrýva viacero formulácií aj tvorivých prístupov. Absolútnou jednotiacou definíciou je však vnímavý a premyslený prístup k prostrediu.

Zelená architektúra nemusí hneď znamenať „miniles“ na terase, ani strapatý trávnik na streche orámovaný lesklými plochami solárnych panelov, či pôsobivé organické tvary vyskakujúce z radovej zástavby. „Zelený dom“ v podstate nie je často krát na prvý pohľad jasne identifikovateľný. Predsa však pôsobí na užívateľov ako aj na životné prostredie neporovnateľne iným spôsobom než „klasické, ne-ekologické“ stavby.

Rodinný dom +2edison7, Studio Twenty Seven Architects, zelená architektúra, ktorá sa vôbec nemusí ako zelená javiť
Že zelená architektúra vôbec nemusí byť zelená, dokazuje aj rodinný dom s názvom +2edison7 vo Virginii. Hodnoty trvalo udržateľnej architektúry, ktoré budova ukrýva, boli ocenené dlhým zoznamom eko-certifikátov (LEED Platinum, National Green Building Program Gold,…). Zdroj: inhabitat.com

 

Rozdiel spočíva vo viacerých zásadných momentoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu už pri počiatočných návrhoch budovy. Cieľom je špecifickým prístupom k projekcii a realizácii budovy minimalizovať negatívne efekty na ľudské zdravie a jeho okolie aplikovaním ekologicky prijateľných stavebných materiálov a konštrukčných postupov. Ideou udržateľnej architektúry je minimalizácia negatívnych vplyvov tak, aby dnešné stavebné či urbanistické aktivity neviedli k znehodnoteniu daného prostredia, stavby a života ľudí v budúcnosti. Výsledkom je premyslený životný cyklus budovy – počnúc umiestnením a dizajnom, architektonickým projektom, ďalej samotnou realizáciou, užívaním a údržbou, až po demolíciu a následnú recykláciu.

Vizualizácia One World Trade Center, New York. Zdroj: greenbuildingsnyc.com
Vizualizácia One World Trade Center, New York. Pohľad na dych berúce veže zo skla, betónu a ocele ani trochu nenapovedá ich ambíciám v blízkej budúcnosti vlastniť titul – najzelenšie mrakodrapy sveta. Zdroj: greenbuildingsnyc.com

Zelená architektúra a jej primárne znaky

Výstižným spôsobom zelenú architektúru približujú jej hlavné znaky:

  • Najpríznačnejší a najznámejší aspekt – nízka energetická spotreba budovy – je akoby jej všeobecným symbolom. Podmieňujú ho moderné vetracie systémy s efektívnym ohrevom a chladením, šetriace vodovodné inštalácie, energeticky efektívne osvetlenie a zariadenie. Závažným faktorom je tiež energetická úspornosť pri samotnej výstavbe budovy. Nesmieme však zabúdať, že znižovanie spotreby pri prevádzke stavieb nie je aspektom jediným, k trvalej udržateľnosti vedie až synergickým pôsobením s ostatnými prvkami.
  • Ekologické materiály – použitie nesyntetických a netoxických materiálov, využitie lokálnych materiálnych zdrojov (drevo, kameň…) a recyklovaného stavebného odpadu, s čím úzko súvisí ochrana lesov a ostatných primárnych zdrojov surovín.
  • Alternatívne zdroje energie – aplikácia obnoviteľných zdrojov energie slnka, vetra, zeme a vody. Pri maximalizácii ich využitia zohráva podstatnú úlohu tvarové prispôsobenie stavby.
  • LCA – life cycle assessment – voľne preložené ako posudzovanie životného cyklu budovy v rámci (ne)náročnosti užívania a údržby budovy, množstva energetických aj finančných prostriedkov vynaložených pri jej vzniku, výstavbe ako aj pri fáze nasledujúcej po ukončení jej prevádzkovej životnosti. Posudzuje sa intenzita ekologickej stopy budovy.
  • IEQ – indoor enviromental quality – skvalitnenie vnútorného prostredia pre užívateľov – maximálna prístupnosť dennému svetlu, možnosť prirodzeného vetrania, čerstvý vzduch, zdravotne nekonfliktné materiálové zloženie interiéru.
  • Citlivé a zároveň efektívne narábanie s priestorom urbanistickým a architektonickým, zohľadnenie lokálnych tradícií (napr. stavebných, materiálových) a sociálno-priestorových štruktúr.
  • Manažment odpadu – minimalizácia stavebného aj prevádzkového odpadu vhodne zvolenými spôsobmi recyklácie.

Jedná sa teda o architektúru šetrnú k svojmu prostrediu z hľadiska environmentálneho, urbanistického, historického, sociálno-kultúrneho a samozrejme ekonomického.

Zelená architektúra v praxi. Taipei 101, Taiwan – od roku 2011 najväčšia a zároveň najvyššia zelená budova sveta ohodnotená certifikátom LEED Platinum.
Taipei 101, Taiwan – od roku 2011 najväčšia a zároveň najvyššia zelená budova sveta ohodnotená certifikátom LEED Platinum. Stavba svojím tvarom aj zelenkavým nádychom fasády odkazuje na inšpiráciu bambusovým výhonkom. Zdroj: http://commons.wikimedia.org

 

V súčasnosti väčšina „zelených“ budov ešte nedokáže plne obsiahnuť všetky zadefinované podmienky. Hlavný cieľ však ostáva v platnosti: kumulatívnym spôsobom sa čo najviac priblížiť k ideálnym predstavám trvalo udržateľnej architektúry.

Kategorizácia a certifikácia zelenej architektúry

V priebehu posledného desaťročia rozmanité prístupy a zamerania, ktoré sa pod pojmom zelená architektúra skrývali, nevyhnutne viedli k snahám o jasný spôsob kategorizácie, regulácie a certifikácie. Výsledkom sú medzinárodné ekologické certifikačné systémy – LEED a Green Building, ako aj klasifikačné nástroje v rámci jednotlivých krajín (napr. BREEAM vo Veľkej Británii, DGNB v Nemecku, SBToolCZ v Českej republike), ktoré fungujú ako dôveryhodný ukazovateľ dosiahnutého stupňa súhrnu environmentálnych vlastností.

Podpora „zeleného myslenia“ prichádza aj z vládnych pozícií. Uznesenie európskeho parlamentu o energetickej hospodárnosti budov (máj 2010) zaväzuje členské štáty od roku 2020 k výstavbe budov s takmer nulovou spotrebou energie.

Idea zelenej, environmentálne priateľskej architektúry sa teda časom definitívne pretransformovala do životaschopnej a progresívnej cesty, ktorá napomáha nielen k pozitívnym zmenám v oblasti stavebníctva, ale aj nášmu komplexnému pohľadu pre zodpovedný prístup k vlastnému prostrediu, prírode a životu samotnému.

Autor: Ing. arch. Mgr. Soňa Ščepánová

 

© šetri.sk

Zdieľajte:   Facebooktwittermail