Vedci vyvinuli ekologické bio-tehly z ľudského moču

bio-tehly

Vedci z Univerzity v Kapskom meste vyvinuli bio-tehly, ktoré tvrdú už pri izbovej teplote, takže ich výroba nespôsobuje produkciu CO2 emisií.

Bio-tehly, ktoré neprodukujú emisie

Suzanne Lambertová, výskumníčka, ktorá pôsobí na Univerzite v Kapskom meste, vytvorila stavebný materiál, ktorý by sa mohol stať ekologickou alternatívou ku klasickým páleným tehlám. Na výroby bio-tehál využila Lambertová časť ľudského odpadu v kombinácii so živými kultúrami. Vďaka tomu môžu byť nové tehly vyrábané v akýchkoľvek veľkostiach, tvaroch a pevnosti. Lambertová verí, že by sa jej bio-tehly mohli stať skutočnou alternatívou k tradičným páleným tehlám. Vypaľujú sa totiž pri teplotách vyšších než tisíc stupňov Celzia, čo produkuje veľké množstvo uhlíkových emisií.

bio-tehly

bio-tehly

bio-tehly

Ako sa vyrábajú bio-tehly

Proces výroby bio-tehál sa nazýva zrážanie mikrobiálneho uhličitanu. Dyllon Randall, Lambertovej nadriadený, ho prirovnal k tomu „ako sa formujú škrupiny v morských mäkkýšoch“. Najprv sa vo forme na výrobu tehly skombinujú ľudský moč, piesok a baktérie, ktoré produkujú enzým Ureáza. Ureáza spúšťa zložitú chemickú reakciu, ktorá rozkladá močovinu v moči, zatiaľ čo produkuje uhličitan vápenatý, teda vápenec, hlavnú zložku cementu. Tento proces bio-tehly vytvrdí a čím dlhšie sú tehly ponechané vo forme, tým sú pevnejšie. Proces je možné optimalizovať. Nemenej zaujímavým faktom je, že počas procesu vznikajú ako vedľajšie produkty dusík a draslík, ktoré sú dôležitými zložkami komerčných hnojív.

bio-tehly

Základnou zložkou je ľudský materiál

Podobný stavebný materiál sa na Univerzite v Kapskom meste snažili vyvinúť už v roku 2017. Na rozdiel od predošlých snáh sa však Lambertovej podarilo vyrobiť bio-tehly, ktoré sa dajú tvarovať. Namiesto kolegov, ktorí použili syntetickú zlúčeninu, sa totiž rozhodla pre ľudský moč. Na komerčné využitie by však bude treba zhromaždiť veľké množstvo ľudského materiálu. Randall uviedol, že potrebný ľudský moč získavali pomocou špeciálneho pisoáru na výrobu hnojív, čo by však asi nestačilo. Ďalší zo študentov však pracuje na logistike prepravy a spôsobov na jeho získavanie a zhromažďovanie. Lambertová uviedla, že „v aplikácii procesu vidí obrovský potenciál pre skutočný svet.“

Zdroj:

https://www.dezeen.com

Zdieľajte:   Facebooktwittergoogle_plusmail