Uhoľný priemysel sa po pandémii už nezotaví, tvrdia odborníci

Uhlie

Uhoľný priemysel sa z pandémie COVID-19 „nikdy nezotaví“, predpovedajú odborníci. Kríza ukázala, že energia z obnoviteľných zdrojov je lacnejšia pre spotrebiteľov a bezpečnejšia pre investorov. Článok pôvodne vyšiel v denníku Guardian, ktorý je mediálnym partnerom EURACTIV.

Kvôli pandémii sa viaceré krajiny odklonili od využívania fosílnych palív a rozhodli, že ukončia činnosť uhoľných elektrární skôr ako plánovali. Tento vývoj naznačuje, že využívanie uhlia, ktoré trvalo viac než 200 rokov, sa chýli ku koncu. Vďaka tomu sú aj najpesimistickejšie klimatické scenáre založené na tom, že spaľovanie uhlia bude pokračovať do konca storočia, nepravdepodobné.

Klesá dopyt

Uhoľný priemysel nebol v dobrej kondícii ani pred pandémiou. Mohol za to stupňujúci sa tlak verejnosti, klimatický aktivizmus, kampane za zastavenie investícií do fosílnych spoločností a lacné ekologickejšie alternatívy. Uzavretie krajín v dôsledku koronakrízy zvýraznilo slabiny fosílneho priemyslu, najväčšie ťažobné spoločnosti zaznamenali miliardové straty.

Dopyt po elektrine klesol, preto mnoho prevádzok odstavilo uhlie, ktoré je drahšie ako plyn, veterná či solárna energia. V EÚ sa dovoz uhlia pre tepelné elektrárne v posledných mesiacoch prepadol takmer o dve tretiny a je na 30 ročnom minime. Dôsledky sa však prejavili na celom svete.

Uhoľné elektrárne končia skôr

Správa americkej vládnej agentúry Energy Information Administration predpovedá, že USA budú tento rok vyrábať viac energie z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia. Priemyselní analytici odhadujú, že podiel uhlia na výrobe elektriny v USA by mohol klesnúť na desať percent do piatich rokov, v porovnaní s 50 percentami spred desiatich rokov. Napriek kampani Donalda Trumpa, v ktorej sľuboval ťažbu uhlia, zažíva odvetvie najväčšie prepúšťanie od doby prezidenta Eisenhowera pred 60 rokmi. Medzi najnovšie plány patrí odstavenie Great River Energy, tepelnej elektrárne v severnej Dakote. Nahradiť by ju mala energia z vetra a plynu.

Podľa predsedu výskumného projektu Global Carbon Project, Roba Jacksona, ktorý sa venuje celosvetovému mapovaniu emisií skleníkových plynov, pandémia potvrdila, že uhlie už nikdy nedosiahne globálny vrchol zaznamenaný v roku 2013. „Vírus COVID-19 spôsobil taký pokles emisií CO2, že uhoľný priemysel sa z toho nespamätá ani keď bude pokračovať s budovaním nových zariadení v Indii alebo inde na svete. Prudký pokles ceny zemného plynu, rekordne lacná slnečná a veterná energia, klimatické a zdravotné obavy natrvalo toto odvetvie oslabili,“ tvrdí.

Spaľovanie uhlia prudko klesá. Sieť mimovládnych organizácií Europe Beyond Coal informovala, že britská národná energetická sieť nespálila za posledných 35 dní ani jedinú hrudu uhlia. Ide o najdlhšie neprerušené obdobie od začiatku priemyselnej revolúcie, teda za 230 rokov. V Portugalsku sa rekordná doba bez uhlia predĺžila takmer na dva mesiace.

Minulý mesiac Švédsko uzavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň KVV6 v Hjorthagene, východnom Štokholme. Elektráreň uzavreli o dva roky skôr ako plánovali, pretože kvôli miernej zime ju nevyužívali ani pred pandémiou. Rakúsko nasledovalo odstavením svojej jedinej zostávajúcej uhoľnej elektrárne v Mellachu. Holandsko oznámilo, že zníži kapacitu svojich tepelných elektrární o 75 percent, aby vyhovelo súdnemu príkazu na zníženie klimatických rizík.

V Ázii je trend nejednoznačný

Ešte dôležitejšie je, že v Indii, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom uhlia na svete, vláda v reakcii na pokles dopytu po elektrickej energii spôsobený pandémiou a slabou ekonomikou, uprednostnila lacnú slnečnú energiu pred uhlím. To viedlo v krajine k prvému medziročnému poklesu emisií oxidu uhličitého za štyri desaťročia. Pozitívne sa to odrazilo na kvalite ovzdušia a spôsobilo rastúci tlak verejnosti na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Trend v Ázii nie je jednoznačný. Pred niekoľkými rokmi sa očakávalo, že Indonézia, Vietnam a Filipíny, budú najväčšími oblasťami rastu uhoľného priemyslu. Pandémia, klesajúce ceny energie z obnoviteľných zdrojov a kampane namierené proti investíciám do uhoľných spoločností zapríčinili, že sa niekoľko veľkých uhoľných projektov zastavilo. Juhokórejský prezident Moon Jae-in bol znovuzvolený aj vďaka prísľubu postupného konca využívania uhlia v domácnostiach. Členovia jeho vládnej koalície presadzujú ukončenie financovania zámorských uhoľných projektov. V Japonsku nedávno tri veľké komerčné banky a guvernér japonskej banky pre medzinárodnú spoluprácu vyhlásili, že už nebudú akceptovať investičné návrhy na výrobu uhlia.

Banky do uhlia investovať nechcú

Vysychajú aj ďalšie peňažné toky. Investori a finančné inštitúcie reagujú na odporúčania vedcov, na kampane za zastavenie investícií do fosílnych firiem ako aj na študentské štrajky za klímu, ktoré spustila Greta Thunberg.

„Uhoľné odvetvie bolo pod tlakom už pred pandémiou,“ uviedol Michael Lewis, vedúci výskumu klimatických investícií francúzskej banky BNP Paribas. „A pandémia tento tlak ešte posilnila.“

BNP Paribas je jednou z rastúceho počtu finančných inštitúcií, ktoré sa rozhodli prerušiť svoje vzťahy s uhoľným priemyslom. Banka minulý týždeň informovala, že urýchli plánovaný odklon od financovania uhlia do roku 2030, aby svoje portfólio v predstihu zosúladila s parížskymi cieľmi v oblasti klímy.

V tom istom týždni sa najväčší štátny fond na svete, Nórsky štátny investičný fond, zbavil podielov v mnohých uhoľných a energetických spoločnostiach, vrátane Glencore, Anglo-American, Vale a AGL kvôli negatívnemu dopadu činností týchto spoločností na klímu. Následne dali uhlie na čiernu listinu aj spoločnosti BlackRock, Standard Chartered a JPMorgan Chase.

Fosílne palivá prestávajú byť z pohľadu investorov atraktívne. Dôvodom sú rastúce obavy o stav klímy, lacnejšie alternatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a verejný odpor proti znečisťovaniu ovzdušia.

„Prínosy čistejšieho vzduchu pre verejné zdravie sú zrejmé už po týždňoch spomalenia krajín kvôli koronakríze. Priniesli modrú oblohu a čistý vzduch v ázijských metropolách,“ uviedol Lewis. „Prístup finančného sektora sa bude meniť rýchlejšie a cena kapitálu pre uhoľné projekty bude stúpať.

Ešte pred pandémiou austrálske uhoľné spoločnosti tvrdili, že v dôsledku medzinárodnej kampane proti investíciám do týchto sektorov je ťažké nájsť investorov pre bane a prístavné zariadenia. Nejde však o jediné ekonomické utlmenie. Pokles ceny uhlia o takmer 30 percent spôsobil, že viac ako polovica jeho výroby bola nerentabilná, čo viedlo niekoľké firiem k varovaniam pred zatváraním a prepúšťaním.

Čína do uhlia investuje

„Slonom v porceláne“ je Čína, ktorá spaľuje polovicu svetového uhlia a je najväčším investorom do baní a elektrární v Ázii a Afrike. Zabezpečuje tak uhlie na výrobu energie pre svoju výrobu a strojárstvo.

Pred niekoľkými rokmi v Číne spotreba uhlia klesla. Vzbudilo to nádeje, že sa čínsky prezident Si Ťin-pching odkloní krajinu od výroby energie s vysokou produkciou emisií. Po zavedení opatrení kvôli koronakríze je však naštartovať ekonomiku politickou prioritou. Provinčné vlády teraz pracujú na spustení nových tepelných elektrární. Tie však fungujú na menej ako 50 percent svojich kapacít, pretože dopyt po uhlí sa nevrátil na predchádzajúcu úroveň.

„COVID-19 ukázal, že Čína a India vybudovali viac uhoľných elektrární, ako potrebujú. Ešte pred samotnou krízou mali nadmernú kapacitu. Po znížení dopytu nastal chaos,“ tvrdí Carlos Fernández Alvarez, vedúci analytik uhlia Medzinárodnej energetickej agentúry.

Uhlie podľa Alvareza pandémia významne zasiahla a varoval, že pokles môže byť dočasný, pokiaľ vlády neinvestujú do obnoviteľných zdrojov kvôli naštartovaniu ekonomík. „Musíme sa na to pozerať štrukturálne. Ak bude v budúcnosti opäť vysoký dopyt po energii, pravdepodobne to bude uhoľný priemysel, ktorý sa chopí príležitosti, pretože ide o okrajového dodávateľa,“ dodal.

Hoci nikto neočakáva, že uhlie sa v dohľadnej dobe prestane využívať, Ted Nace, riaditeľ Global Energy Monitor verí, že ručička na váhach sa od uhlia natrvalo odklonila: „Uhlie je určite na ústupe a táto pandémia to len urýchli. Dopyt po ňom by sa mal do istej miery v budúcom roku vrátiť. Existuje však veľmi silný dôvod, aby sa nevrátil v plnej miere.“

Zdroj: euractiv.sk

Zdieľajte:   Facebooktwittermail