Je veterná energia na Slovensku na vzostupe?

Katarína J.

Ak chceme ako krajina maximalizovať podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektrickej energie, vhodným spôsobom je kombinovať fotovoltiku a veternú energetiku, pretože sa navzájom dopĺňajú. Keď svieti slnko, je často bezvetrie, a naopak, keď fúka vietor, obloha nezriedka býva zatiahnutá. Veterná energia dnes patrí na Slovensku k najmenej používaným obnoviteľným zdrojom energie. Súčasný stav využívania veternej energie sa u nás obmedzuje na malý počet ojedinelých projektov a aj napriek existujúcemu veternému potenciálu sú u nás v súčasnosti v prevádzke iba dve veterné elektrárne – Cerová a Ostrý vrch na Myjave.

Ako funguje veterná elektráreň?

Vietor je forma energie vznikajúca pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje k Zemi sa na veternú energiu premieňa približne 1 až 2 %, čo je 50 až 100-krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu.

Veterná elektráreň funguje na princípe premeny veternej energie na energiu elektrickú. Kľúčovou súčasťou stroja je rotor (najčastejšie v tvare vrtúľ), ktorý sa vo výške 100 – 200 m otáča pomocou vetra a poháňa generátor elektrickej energie. S výškou stúpa aj rýchlosť vetra, preto je výška stĺpov dôležitá. Vďaka technologickému pokroku sa zvyšuje výkon veterných turbín, ktoré sú čoraz vyššie a rozpätie lopatiek môže dnes dosahovať až 100 m.

Obrovskou výhodou veterných elektrární je, že pri výrobe elektriny z vetra nedochádza k žiadnym odpadom vo forme rádioaktívneho odpadu, emisiám či odpadovým vodám. V porovnaní s vodnými elektrárňami nedochádza ani k výrazným dopadom na lokálne ekosystémy , v porovnaní so slnečnými elektrárňami zaberajú veterné výrazne menšie plochy. Prevádzka veterných elektrární je ekologicky efektívna a bezpečná.

 

Mýty o veternej energii

Výstavba veterných turbín negatívne vplýva na lokálnu ekonomiku

Veterná energetika naopak môže prispievať k rozvoju lokálnej ekonomiky vďaka miestnym daniam, ktoré musí výrobca platiť. Zároveň je prenájom pôdy za účelom výstavby a prevádzky veternej turbíny/turbín pre majiteľa výhodný, pretože veterné zariadenie nezaberá veľkú plochu a na zvyšnom pozemku môže majiteľ naďalej užívať pôdu na poľnohospodárske účely.

Slováci nechcú veterné elektrárne

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý si dala vypracovať Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE, je 68 % opýtaných Slovákov za využívanie veternej energie na Slovensku. Rozhodne proti veterným turbínam je len 8 % opýtaných. Väčšina Slovákov teda vidí väčšiu budúcnosť vo výrobe elektriny z vetra, než vo výrobe z fosílnych zdrojov.

Veterná stavba pôsobí rušivo a esteticky narúša ráz krajiny

Tomuto tvrdeniu odporujú skúsenosti obyvateľov z Rakúska, ktorí žijú v priamej blízkosti veterných turbín. Podľa miestnych prieskumov sú až 2/3 opýtaných obyvateľov spokojných a neuvádzajú, že by turbíny pôsobili rušivo alebo že by iným spôsobom negatívne ovplyvňovali kvalitu ich života.

Veterné turbíny sú hlučné a infrazvuk, ktorý generujú môže negatívne vplývať na ľudské zdravie

Moderné veterné turbíny, napriek svojej výške stožiara (150m – 200m) sú relatívne tiché. Navyše na Slovensku máme prísne limity hluku, a veterný projekt musí prejsť posudzovaním vplyvu na životné prostredie a zdravie, preto nie je možné, aby vznikla veterná elektráreň, ktorá by dané limity porušovala.

 

Veterný potenciál Slovenska

Poloha Slovenska v strede Európy, kde nie je možné využiť prímorské prúdenie vzduchu, nás predurčuje na krajinu s nižším veterným potenciálom. To isté by sa však dalo tvrdiť aj o susednom Rakúsku. Rovnako je to je štát, ktorý je situovaný v strede Európy, no aj napriek tomu je Rakúsko známe svojim intenzívnym využívaním veternej energie.

Minimálna rýchlosť vetra pre prevádzkovanie veternej elektrárne je 4 m/s a minimálna rýchlosť, pri ktorej sa prevádzka veternej elektrárne stáva ekonomickou, je okolo 6 m/s. Na mape priemernej ročnej rýchlosti vetra vo výške 150 metrov nad terénom nižšie  je vidieť,  že takmer na celom území Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja a na pomerne veľkej ploche Bratislavského a Prešovského samosprávneho kraja je dosahovaná minimálne priemerná rýchlosť vetra 6 m/s. V dnešnej dobe je priemerná výška osi náboja veterných turbín okolo 140 metrov s priemerom rotora 133 metrov.

 

Mapa zobrazujúca priemernú ročnú rýchlosť vetra vo výške 150 m nad terénom. / Zdroj: Energoklub.sk

Všeobecne platí, že veterná energetika má potenciál rozvíjať sa v rovinatých až mierne zvlnených oblastiach s vyššou veternou intenzitou po celý rok. Najlepšie lokality na Slovensku z hľadiska veternosti sú na západnom Slovensku, osobitne pri hraniciach s Rakúskom a Českou republikou. Bližšie informácie sú v mape s orientačným zobrazením strednej hodnoty rýchlosti vetra, v ktorej sú oranžovou a červenou znázornené nadpriemerne veterné lokality.

 

Mapa s orientačný zobrazením strednej hodnoty rýchlosti vetra. / Zdroj: Asb.sk

Vyššie uvedené mapy však zďaleka nie sú dostatočným podkladom pre plánovanú výstavbu veterných elektrárni a nie je možné na základe nich schváliť výstavbu veterných elektrárni.

Potenciál využitia veternej energie na Slovensku je potrebné skúmať a vytvárať podmienky na výstavbu veterných parkov, ak merania ukážu potenciál využitia takejto energie. Každé ďalšie percento OZE v energetickom mixe našej krajiny nám jednak pomáha plniť naše ciele, čo sa týka redukcie emisií skleníkových plynov (CO2) a zároveň tiež robí našu krajinu menej závislou na importe energetických surovín.

 

Veterné elektrárne na Slovensku

V súčasnosti sú na Slovensku v prevádzke iba 2 veterné elektrárne a obidva tieto projekty sa nachádzajú na území Trnavského kraja.

Najväčším projektom a zároveň jediným veterným parkom na Slovensku je veterný park Cerová, okres Senica. Veterná farma Cerová pozostáva zo štyroch veterných generátorov s inštalovaným výkonom 0,66 MW pre jeden generátor, celkovo teda Cerová disponuje inštalovaným výkonom 2,64 MW. Prevádzka tohto veterného parku bola zahájená v roku 2003. Predpokladaná produkcia elektrickej energie v Cerovej je 5 000 MWh/rok. Prostredníctvom Západoslovenskej distribučnej, a. s., (ZSD) je elektrický prúd dodávaný do verejnej siete. Vyprodukovaná elektrická energia vo veternom parku Cerová pokrýva spotrebu približne 2000 priemerných domácností. V porovnaní s rovnakou výrobnou kapacitou elektrickej energie založenej na využívaní fosílnych palív, vďaka prevádzke veternej farmy Cerová dochádza k znižovaniu produkcie CO2 v rozsahu 3 500 t ročne.

Veterný park Cerová / Zdroj: Obec Cerová

Zelená elektrina zo Slovenska

Najľahší spôsob, ako mať zelenší domov. Zistiť viac o Zelenej elektrine

Ďalším projektom využívajúcim veternú energiu na Slovensku, konkrétne na území Trnavského kraja, je veterná elektráreň Ostrý Vrch v okrese Myjava. Projekt Ostrý Vrch bol do prevádzky uvedený v roku 2004. Inštalovaný výkon tejto veternej elektrárne je však relatívne nízky, keďže projekt Ostrý Vrch pozostáva iba z jednej veternej turbíny a teda iba jedného veterného generátora. Celkový inštalovaný výkon veternej elektrárne Ostrý Vrch je preto iba 0,50 MW. Predpokladaný objem vyrobenej elektrickej energie v tomto projekte je 1 000 MWh/rok. Vyprodukovaná elektrická energia vo veternej elektrárni Ostrý vrch  pokrýva spotrebu približne 400 priemerných domácností. Vďaka prevádzke veternej elektrárne Ostrý vrch dochádza k znižovaniu produkcie CO2 v rozsahu 700 t ročne.

Veterná elektráreň Ostrý vrch / Zdroj: Mapio.net

Okrem veterných elektrární Cerová a Ostrý vrch  bol v minulosti na Slovensku v prevádzke aj veterný park na území Žilinského kraja – veterný park Skalité, okres Čadca. Veterný park Skalité bol do prevádzky uvedený v roku 2004, no jeho prevádzka bola v roku 2008 ukončená. Ako problematická sa prevádzka veterného parku Skalité javila najmä z dôvodu, že v tomto parku boli inštalované už použité a opotrebované technológie, ktoré si vyžadovali zvýšenú pozornosť a problémom bola aj relatívne častá poruchovosť vo verejnej sieti, ktorá následne spôsobovala neželané výpadky vo výrobe. Obec Skalité preto zahájila rokovania s investorom, ktorý mal zabezpečiť inováciu veterného parku. K tejto inovácii však nedošlo, a to hlavne kvôli chýbajúcej podpore zo strany štátu. Nezáujem zo strany štátu a príliš vysoká investičná náročnosť obnovy projektu Skalité tak zrejme odradili investora od opätovnej investície do tohto projektu. Projekt bol v roku 2008 demontovaný s plánom postaviť turbíny nové, k tomu však bola potrebná štátna podpora. Turbíny boli odvezené do zahraničia a stavba v roku 2008 zrušená.

 

Budúcnosť Veterných elektrární na Slovensku

Na území SR je v súčasnosti v prevádzke 5 veterných turbín, so spoločným výkonom 3,1 MW a ročnou produkciou približne  6 000 MWh elektrickej energie. Posledná veterná elektráreň u nás bola spustená  v roku 2004. Odvtedy sa už neudialo nič zásadné. Naši rakúski susedia sa ale oproti nám môžu pochváliť vyše 1 300 zariadeniami. Ich celkový výkon je vyše 3 000 MW a ročne vyrobia až 7 miliónov MWh. Počet veterných elektrární na Slovensku by sa však mal zvyšovať, pretože vláda deklarovala priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov.

Podľa energetického a klimatického plánu Ministerstva Hospodárstva SR má do slovenského energetického mixu do roku 2030 pribudnúť výkon až 500 MW veternej energie, čo predstavuje 100 až 150 veterných turbín.

K zvýšeniu výkonu môže prispieť aj plánovaná investícia na juhu. Tá počíta s ôsmimi turbínami medzi obcami Hájske a Horná Kráľová pri Šali. Vysoké budú asi 160 až 170 metrov a priemer rotora dosiahne 150 až 180 metrov. Výstavbu má realizovať spoločnosť Green Energy Holding, ktorá je vlastnícky previazaná na Green Energy. Firma plánuje na zámer vynaložiť až 70 miliónov eur. Každá zo šalianskych turbín by mala vyrábať približne 15 000 MWh energie ročne, celý veterný park teda do verejnej siete dodá asi 120 000 MWh elektriny každý rok. To by znamenalo pokrytie ročnej spotreby elektriny pre 48-tisíc domácností.

V budúcnosti to však nebude jediný veterný park, Green Energy má podľa agentúry SITA na celom Slovensku v rôznom stupni rozpracovanosti viac takýchto zámerov.

So stavbou veterného parku medzi obcami Hájske a Kráľová pri Šali sa ale začne až po získaní všetkých stavebných povolení. Potom by však všetko mohlo byť hotové do jeden a pol roka. Životnosť turbín je naprojektovaná na približne 25 rokov, mohli by sa teda dočkať aj spomínaného míľnika, kedy sa Slovensko skutočne stane uhlíkovo neutrálnou krajinou.

 

Pomohlo by zjednodušenie procesov a informované samosprávy

Aby sme boli schopní tento cieľ splniť, bude potrebné uskutočniť legislatívne zmeny a zjednodušiť povoľovacie procesy. Kľúčový bude najmä postoj Ministerstva životného prostredia SR, v ktorého rukách je rozhodnutie o budúcnosti povoľovacích procesov vplyvov na Životné prostredie (EIA). Podľa Jána Karabu, zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, je dôležité tieto povoľovacie procesy nastaviť tak, aby reagovali na skutočné hrozby pre životné prostredie a nepredstavovali len nezmyselné obmedzenia a byrokratické zdržania.

Samotní investori by mali dopredu vedieť medze a limity vybranej oblasti a poznať environmentálne kritériá, ktoré musia dodržať. Nevyhnutná pri tom bude súčinnosť so samosprávami. Dostatočne informované samosprávy budú môcť zvažovať aj vlastné iniciatívy, čo je v západných krajinách, kde samosprávy rozumejú  potenciálu regiónu aj obnoviteľným zdrojom, bežnou praxou. Ich zástupcovia myslia dopredu a určujú časti územia, kde je výstavba nových obnoviteľných zdrojov energií prípustná. Na základe toho robia aj výberový proces, ktorý priláka investora, pre ktorého ide o pozitívny signál a menej rizikovú investíciu. Na Slovensku by mohlo byť takýmto riešením územné plánovanie.

V tejto súvislosti zaujímavo vyznie porovnanie napríklad s Nemeckom. Aj v tejto krajine v minulosti zápasili s pomalosťou, ekologickými spormi a odporom regiónov. V súčasnosti je všetko inak. Len vlani vybudovali 484 veterných elektrární na pevnine a do roku 2032 počítajú s vyčlenením 2 % územia krajiny, ktoré budú určené na vybudovanie veterných parkov. Nemecko chce totiž do roku 2030 získavať až 80 % elektriny z obnoviteľných zdrojov a do roku 2035 by to malo byť celých 100 %.

 

Zdroje: Sapi.sk, Economy.gov.sk, Tritonplus.sk, Enviroportal.sk, Asb.sk, Energoklub.sk, Energieprevas.sk, Fontech.startitup.sk, Minzp.sk,

Nezmeškajte už žiadnu z našich zelených noviniek

*povinné

Už ste čítali?

Policajti dostanú okrem plug-in hybridov aj elektromobily

Ministerstvo vnútra uzavrelo zmluvy s automobilovými dodávateľmi Kia, Todos, Eurent a Škoda Auto. Vozový park polície sa doplní o 752 nízkoemisných áut. Prvé vozidlá by mali byť dodané...

Najkrajšie výhľady v Poloninách si vychutnáte z chodníka Gazdoráň

Pri návšteve Polonín nevynechajte návštevu novootvoreného turistického chodníka Gazdoráň. Očarí Vás krásnymi výhľadmi nielen na okolité kopce, ale aj vodnú nádrž Starina.

Poloniny lákajú sprístupneným areálom Grófskych chyžiek

Chystáte sa na výlet do Polonín? Navštívte sprístupnený areál Grófskych chyžiek pri Novej Sedlici. Vďaka reforme národných parkov už bude slúžiť ľuďom na oddych, rekreáciu...

Ako ľudia si volíme smer našej budúcnosti. Je na čase, aby sme do nej začali správnymi rozhodnutiami investovať

Vďaka svojmu projektu Vedátor a Vedátorskému podcastu si ako popularizátor teoretickej fyziky získal mnoho fanúšikov. Okrem Fakulty Matematiky fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pôsobí aj na...

Mýty a pravdy o odpadoch a recyklácii v domácnosti

Tento článok vznikol v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky. Obsahuje odpovede na najčastejšie otázky v súvislosti s triedením odpadu v našich domácnostiach, a zároveň sa...

Poznáte prírodnú rezerváciu Vydrica v Bratislave?

Sústava chránených území na Slovensku sa vo februári 2022 rozrástla o lokalitu Vydrica, ktorá sa nachádza v katastrálnom území mesta Svätý Jur, bratislavských mestských častí...

Odhaľte dych vyrážajúce zákutia Dunajských ostrovov

Nahliadnite do prekrásnej lokality jednej rieky a dvoch krajín. V okolí Dunajských ostrovov môžete zažiť jedinečnú flóru a faunu tisícich ostrovov, dobrodružné splavy, unikátne technické...

Ako schladiť byt či dom bez klimatizácie?

Teploty nám čoraz častejšie prekračujú hranicu 30 ˚C. Keďže sa väčšine z nás nepodarí tráviť celé leto pri vode, pravdepodobne sa s teplom budeme musieť...

Ako schladiť izbu klimatizáciou a neplytvať energiou

Keď sa začnú letné teploty šplhať cez 30 ˚C, mnohí z nás využijú možnosť ochladiť kanceláriu alebo byt klimatizáciou. Využite naše tipy, ako schladiť izbu...