Svetelný smog alebo koľko svetla naozaj potrebujeme

Životné prostredie okolo nás je od priemyselnej revolúcie neustále zaťažované sekundárnymi dôsledkami technického progresu. Na jednej strane neodmysliteľné výdobytky ako teplo, svetlo, doprava dostupné pre väčšinu obyvateľstva modrej planéty, na strane druhej škody na životnom prostredí, ktoré sú stále v úzadí nášho záujmu. Svetelný smog je druhom znečistenia, ktorému sa budeme bližšie venovať dnes.

Čo je to vlastne svetelný smog?

Smog je prioritne chemické znečistenie atmosféry spôsobené ľudskou činnosťou. Názov pochádza z anglického spojenia dvoch slov smoke (dym) a fog (hmla). Pojmom svetelný smog (alebo tiež svetelné znečistenie) sa označuje rozptyl svetla z umelého osvetlenia v nočnom prostredí. Svetelným smogom sa ľudia začali zaoberať v 60. rokoch v USA, keď astronómom nadbytočné svetlo z miest znemožňovalo pozorovanie nočnej oblohy.

observatorium s nocnou oblohou
Svetelný smog z miest vytláča astronómov do neobývaných oblastí.

Svetelný smog (nadbytok svetla) v nočných hodinách narušuje biorytmus rastlín a voľne žijúcich živočíchov, dravcom znemožňuje lov a dezorientuje ich. Ľudom nadmerne zaťažuje zrak, spôsobuje nespavosť a bráni tvorbe hormónu melatonínu. Melatonín sa tvorí iba v tme a v telách ľudí a živočíchov má dôležité miesto pri viacerých procesoch. Rovnako, ako potrebujeme k životu svetlo, potrebujeme aj tmu.

Ako znížiť svetelný smog

Medzi svetelné zdroje vytvárajúce svetelný smog, ktoré vieme regulovať, a tým pádom znižovať úroveň znečistenia, patrí pouličné osvetlenie a osvetlenie reklamných plôch, bilboardov a obrazoviek. Pri pouličnom osvetlení je dôležité, aby sa vymieňali existujúce guľové svetelné telesá a v budúcnosti neinštalovali, pri ktorých 50 % svetla žiari do oblohy. Za úvahu stojí časová regulácia pouličného  osvetlenia v hodinách s minimálnou aktivitou obyvateľov. Z hľadiska zdroja je lepšie svetlo sodíkových výbojok (najbližšie slnečnému svetlu) ako ortuťových (biele svetlo s podstatnou častou modrej zložky farebného spektra, ktorá priťahuje hmyz a nie je dobré pre ľudské oči).

Bilboardy by sa mali osvetľovať iba z hora nadol a nie naopak (obmedzenie svetelného presahu do oblohy), reklamné obrazovky by bolo ideálne v čase nočného pokoja prepínať do statického módu a ich jas znížiť na prijateľnú hodnotu, v čase s minimálnou aktivitou obyvateľov by bolo dokonca najlepšie ich vypnúť.

Ďalšou kapitolou je osvetlenie historických pamiatok a reflektory a lasery v turistických lokalitách lákajúce na diskotéky. Spomenutou reguláciou osvetlenia a vypínaním svetelných zdrojov nejde o realizáciu absolútnej tmy, zastavenie priemyslu či ohrozenie bezpečnosti, ktorú primerané nočné osvetlenie poskytuje, podstatné je efektívne a ekonomické využitie energie.

Koľko svetla naozaj potrebujeme?

V nedávnej minulosti, keď sa človek blížil k veľkému mestu, cítil ho. Dnes ho už zďaleka vidí. Vtedy sa zobúdzal so slnkom a keď zapadlo, zhasol petrolejku a ľahol do perín. Dnes sa budí na obed a spať ide nadránom. Svetelný smog zmenil aj vnímanie v minulosti bežných javov, akými bolo pozorovanie hviezdnej oblohy. Nočná obloha plná hviezd bola aj pre bežného pozorovateľa často zdrojom hlbších úvah o živote. Absencia hviezdneho neba je zvláštnym sprievodným javom premeny spoločnosti na čisto konzumnú. Otázku: „koľko svetla teda naozaj potrebujeme?“ si môže položiť každý a zrejme každý nájde aj nejakú rezervu.

Našťastie sa postupne objavujú aj aktivity na realizáciu rezervácii temnej oblohy (v Kanade Torrance Barrens a  Cypress Hills, v Európe Zselic, Jizerské hory a na Slovensku Poloniny) či ochranných zón okolo hvezdárni. Svetlo by malo byť v rovnováhe s tmou, tak ako má byť v rovnováhe väčšina dejov v prírode okolo nás.

 

Autor: Martin Seker

© šetri.sk

 

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail