Recept na SMART mesto? Jedným z prvkov je aj zateplenie

 Nová štvrť ušetrí hodinu času denne

Prístav Kalasatama slúžil fínskym Helsinkám viac ako 130 rokov. Lodný život sa v ňom skončil v roku 2008, ale už od roku 2003 mesto plánovalo jeho budúcu podobu. Po rokovaniach s partnermi sa vedenie mesta rozhodlo postaviť inteligentnú štvrť s najmodernejšími technológiami, ktorej cieľom je ušetriť hodinu času denne každému obyvateľovi. Prestavba prístavu na novú štvrť začala v roku 2009, hotová by mala byť v roku 2035. Dnes v oblasti žije asi 2000 ľudí, ich počet má narásť na desaťnásobok. Na ploche 175 hektárov už dnes funguje “vysávačové” spracovanie separovaného odpadu. Systém podzemných potrubí doručí odpad zo zberných nádob rozmiestnených po štvrti na jedno miesto, odkiaľ putuje na recykláciu a ďalšie spracovanie.

Kalasatama

Energetická efektivita od A až po Z

Celú štvrť budú zásobovať inteligentné vykurovacie a chladiace systémy, pre obyvateľom a návštevníkov budú k dispozícii verejné stanice pre nabíjanie zdieľaných elektrických áut.
Domácnosti budú vybavené inteligentnými spotrebičmi znižujúcimi spotrebu energií. Štvrť bude napojená na najväčšiu solárnu elektráreň svojho druhu vo Fínsku. V nej si domácnosti môžu zaobstarať svoj vlastný solárny panel. Výkyvy v sieti bude vyrovnávať úložisko s kapacitou viac ako jeden megawatt. Samozrejmosťou sú budovy, ktoré tesnia a neprepúšťajú teplo. V skúšobnej prevádzke je plán dostať zo štvrte všetky súkromné autá a prejsť na verejnú a zdieľanú dopravu. V lepšom rozhodovaní pomáhajú dáta, ktoré mesto sľubuje dať verejne k dispozícii. Napríklad o tom, kde už sú plné koše.

 Ako zmeniť staré európske štvrte

Spraviť z „obyčajnej“, niekoľko desaťročí starej štvrte nízkoenergetickú inteligentnú zónu s modernou infraštruktúrou je ale komplikovanejšie ako prerábať staré a opustené prístavy. Jeden z prístupov je zavádzať zmeny postupne, začínať od tých jednoduchších (zatepliť a utesniť jednotlivé domy) a pokračovať ku komplikovanejším zmenám (spustiť inteligentné energetické siete a zber odpadu). Veľké zmeny môžu byť čerešničkou na torte (zaviesť smart riešenia verejnej a súkromnej dopravy). Zmeny v takýchto krokoch sa snaží podporovať napríklad projekt GrowSmarter, finančne podporovaný Európskou úniou, ktorý spája samosprávu a súkromných partnerov pri zavádzaní  takzvaných 12 smart riešení pre mestá. Riešenia sú rozdelené do troch oblastí: nízkoenergetické štvrte, integrovaná infrastruktúra a udržateľná mestská mobilita. V každej oblasti program uvádza štyri základné opatrenia a podrobnejšie kroky na ich realizáciu.

Slovensko a smart riešenia? Hudba budúcnosti

Všetkých dvanásť riešení sa postupne zavádza v troch vybraných mestách. Kolín nad Rýnom, Štokholm a Barcelona budú postupne meniť vybrané štvrte a majú ukázať ostatným mestám čo funguje a čo nie. Zmeny majú znížiť spotrebu energií a produkciu emisií v štvrtiach o 60 percent. Pri ich realizácii má byť vytvorených 1500 pracovných miest.
Slovensko je pri pomyselnom napĺňaní 12 riešení úplne na začiatku. Existujú individuálne prípady inteligentných či zelených domov a budov, širšia verejná podpora sa stále rozbieha. Jedným z príkladov je snaha riešiť aspoň úniky tepla z domácností prostredníctvom štátnej podpory na obnovu rodinných domov. Doteraz však o ňu požiadalo iba 230 majiteľov domov. Štát na ňu v tomto roku vyčlenil 30 miliónov eur, otázkou však zostáva nízky záujem ľudí. „Rekonštrukcia slovenského „domového parku“ je viac ako žiaduca, veľká väčšina našich domov pochádza zo 60. rokov minulého tisícročia a predstavujú doslova energetické čierne diery. Štátny program chce pomôcť a to je dobre. Napriek masívnej medializácii je však záujem ľudí malý. Možno je čas sa inšpirovať zahraničím a upraviť program tak, aby ľudí k rekonštrukciám naozaj motivoval,“ hovorí Alexander Prizemin, marketingový riaditeľ spoločnosti Isover.

Pokrok v malom

Ak sa vám na návštevu takejto štvrte nechcete čakať ešte niekoľko rokov, stačí sa vybrať do Kanady. Časť kanadského mesta Victoria (hlavné mesto provincie Britská Kolumbia) sa nazýva Dockside Green. Ide asi o 120 tisíc metrov štvrocových plochy, pôvodne časť prístavu a brownfield, ktoré začali rekonštruovať a rozvíjať v roku 2004. Prvé dve fázy investícií boli ukončené v roku 2011, od roku 2015 sa začala ďalšia. Oblasť mala už na prelome desaťročí vybudovaný vlastný systém na spracovanie odpadovej vody a energetickú infraštruktúru, veterné turbíny na strechách domov, aj elektráreň na spracovanie biomasy. Spotrebu energií v domácnostiach si vedia obyvatelia nastavovať cez internet, na dopravu slúži program zdieľania áut. Projekt prestavby Dockside Green získal ako prvý na svete Platinum certifikát Leadership in Energy and Environmental Design (LEED). V roku 2014 tu bývalo niečo vyše 500 ľudí, cieľ je pritiahnuť do susedstva asi tritisíc obyvateľov. Dobrým príkladom energeticky efektívneho riešenia v malom je aj vybudovanie 10 pasívnych rodinných domov v Dánsku v rámci projektu „Komfort Husene“. Realizoval sa v rokoch 2008 až 2011 a sponzorovala ho spoločnosť Isover. „Tieto domy sú absolútne sebestačné a nezávislé na externých energetických zdrojoch. Slúžia ako dôkaz rôznorodosti pasívneho štandardu a zároveň predstavujú vynikajúci odrazový mostík vo verejnej aj odbornej diskusii,“ vysvetľuje Alexander Prizemin.

Dockside Green

Vzdialený problém? Omyl

Ako sa príklady z Fínska a Kanady môžu vzťahovať na Slovensko? Nemožno ich brať doslovne a rátať s rozpočtom či možnosťami, ktoré majú tieto krajiny. Príkladom pre naše pomery a prostredie však môže byť dlhodobá vízia a plánovanie, ktoré umožňuje postupnú premenu celých štvrtí. Zastavenie organického rastu miest, ktoré sú neorganizovanou prehliadkou individuálny predstáv a požiadaviek. Vytýčenie smeru k organizovanej úspore času, peňazí a zdrojov. Tieto ingrediencie sú univerzálne, stačí ich len prispôsobiť a aplikovať.
Slovenské mestá samozrejme netrpia rovnakými problémami ako Tokio či New York. Máme však vlastné problémy a neustále sa zvyšujúce nároky na spotrebu energií je jedným z nich. Vyššie spomínané príklady pritom majú jednoznačný odkaz. Stačí málo: začať šetriť. Napríklad tým, že zateplíme.

Zdroj: isover.sk