Rakúsko na špici inovácií v stavebníctve – za cenu 6 km slovenských diaľnic

Videň

Rakúsko má najväčší podiel budov v štandarde PD/nZEB (budovy s takmer nulovou spotrebou energie) na svete a jeho firmy patria ku globálnej špičke v technológiách pre udržateľnú architektúru. To všetko vďaka dobre fungujúcej podpore štátu, ktorá môže byť pre nás vzorom v efektivite.

Technológie budúcnosti boli vymyslené už dávnejšie – chvíľu však trvá, než sa novinky dostanú z laboratórií na staveniská. Aj preto, že ich treba dnes odskúšať na reálnych budovách – pilotné a demonštračné projekty ukazujú, ktorým smerom sa môžu uberať budúce inovácie. Pozrime sa teda na takéto stavby u nás. Oops – vlastne asi nie. Pokiaľ viem, na Slovensku boli postavené dva štátom podporené pilotné objekty, ich zadanie bolo mierne povedané netransparentné a výsledky ich realizácie tak ľahko nenájdete. Pritom sme z našich daní zaplatili celé stavby, nielen na podporu tých inovatívnych technológií, o ktoré vraj išlo… Viac sa nezadarilo, verejné zdroje smerovali prednostne do vlakov zdarma a nie do inovácií v stavebníctve. Hľadajme teda odpovede a inšpirácie inde…

Rakúsko – takmer 500 projektov, viac než 60 demonštračných stavieb

Pozrime sa napríklad do Rakúska. Štátna podpora inovácií sa tam, okrem štandardnej podpory vedy a výskumu (len mimochodom: podľa Eurostatu vlani Slovensko 0,8 % HDP, Rakúsko 1,6 % HDP), prejavuje aj podporou inovatívnych riešení v pilotných projektoch v rámci schémy Haus der Zukunft (HdZ) – Dom budúcnosti (a „sesterských“ projektov Stadt/Fabrik/Energiesysteme der Zukunft) [1]. Demonštračné objekty majú zafinancované náklady navyše na nové (neraz prototypové) technológie a neobvyklé riešenia, samozrejmosťou je spracovanie záverečných správ z týchto projektov a ich zverejnenie na internete – vďaka tomu môžu byť inšpiráciou aj pre nás.

Tým, že „konvenčné“ časti pilotných projektov nie sú platené štátom z prostriedkov na inovácie, ostanú zdroje nielen pre pár vyvolených, ale pre stovky podporených projektov a desiatky demonštračných stavieb. Jednotlivé výzvy programu v rokoch 1999 – 2012 sa týkali energeticky efektívnych budov (najmä pasívnych domov), ekologických stavebných materiálov a využitia obnoviteľných zdrojov. V prvej fáze boli vyvíjané a demonštrované najmä technológie pre novostavby pasívnych domov, druhá fáza sa sústreďovala na sanácie. Súčasná fáza pod názvom Haus der Zukunft Plus je zameraná na podporu riešení pre „plusové“ domy a riešenia celých obytných súborov.

Cieľmi sú vývoj technológií pre budovy budúcnosti (najmä v štandarde energeticky plusového domu), prenos inovatívnych riešení do bežnej produkcie, overenie nových technológií výstavby, iniciovanie demonštračných projektov, zviditeľnenie nových riešení a inovácií a v neposlednom rade podpora medzinárodnej spolupráce, prenosu know-how a ponuky vzdelávania. Výzvy HdZ podporili takmer 500 projektov a viedli k výstavbe viac než 60 demonštračných stavieb, ktoré sú základom pre overenie inovatívnych technológií v praxi. To všetko za cenu 6 kilometrov slovenskej diaľnice.

Výsledkom je zvýšenie odbornosti vo sfére stavebníctva, Rakúsko má najväčší podiel budov v štandarde PD/nZEB (budovy s takmer nulovou spotrebou energie) na svete a jeho firmy patria ku globálnej špičke v technológiách pre udržateľnú architektúru. Normy, stavebné predpisy a dotačné programy v mnohom vychádzajú z výsledkov HdZ. Nové technológie s dôrazom na industrializáciu viedli k zníženiu nákladov a k zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti. HdZ tiež znamenal za 16 rokov otvoreného prístupu vyše 1 200 podujatí a zhruba 2 700 (!) voľne dostupných publikácií. Trochu dlhý úvod. Ale zdalo sa nám dôležitejšie písať o systémovej podpore inovácií a ich uvedenia do praxe než o konkrétnych riešeniach. Na rozpísanie sa o konkrétnych výsledkoch HdZ tu niet miesta – ak vás inovácie zaujímajú, pozrite si brožúru s demonštračnými projektmi [2]. Stojí za prečítanie. Ktoré z tých stavieb HdZ, ktoré sme navštívili, nás najviac zaujali?

ENERGYbase vo Viedni prekvapí solárnym chladením – využíva energiu Slnka najmä vtedy, keď je jej k dispozícii najviac.

Inovácie

Administratívna budova SOL4 v Mödlingu pôsobí hi-tech dojmom s hornými podlažiami „zabalenými“ do fotovoltických panelov, ktoré v ročnej bilancii pokrývajú spotrebu budovy, no za nimi sa skrývajú steny zo slamených balíkov či nepálených tehál.

inovácie

Komunitné centrum v Ludeschi využíva drevo z miestnych zdrojov a izolácie z ovčej vlny (použitie „eko“-materiálov zvýšilo cenu len o 2 %), napája sa na CZT (z biomasy), chladenie je pasívne podzemnou vodou a translucentné fotovoltické panely nad vstupným nádvorím pokrývajú podstatnú časť spotreby energie v objekte.

Rakúsko

Osempodlažná drevostavba Life-Cycle Tower ONE v Dornbirne je prototypom univerzálne využiteľnej energeticky aj materiálovo efektívnej budovy s modulárnymi prefabrikovanými prvkami (drevené stĺpy a obvodové steny, drevobetónové stropy okolo ŽB jadra), ktorá minimalizuje svoje emisie CO2 – doba výstavby je oproti bežným budovám polovičná [3].

Rakúsko

HdZ podporil aj časť domov v Solar-City Linz-Pichling, konkrétne využitie vákuových a transparentných izolácií, automatické tienenie elektrochromatickými zaskleniami a vysokoúčinné tepelné čerpadlá.

Linz

Horská chata Schiestlhaus (Hochschwab, 2 154 m n. m.) je autonómna drevostavba fungujúca 100 % z obnoviteľných zdrojov (fotovoltika, termické solárne panely a kogeneračná jednotka na rastlinný olej) a vykurovaná len vetracím vzduchom, využíva dažďovú vodu a biologicky spracováva odpady.

Seminárne centrum S-House v Böheimkirchene (drevostavba z CLT panelov izolovaných slamenými blokmi) je plne recyklovateľná stavba, skrutky na kotvenie obkladu sú z biopolymérov a rozvody vetrania sú z dreva.

Viedenský obytný súbor Mühlweg preukázal realizovateľnosť udržateľnej architektúry (drevená konštrukcia, štandard pasívneho domu, použitie vákuových izolácií pri vstupoch) v rámci cenových limitov sociálneho bývania. To isté platí pre súbor Pantucekgasse s konvenčnou konštrukciou, ktorý však využíva fotovoltiku a hĺbkové vrty ako zdroj tepla.

Videň

Samozrejmosťou pre všetky spomínané objekty je energetická hospodárnosť aspoň na úrovni pasívneho domu (MPTv je tu 5 až 15 kWh/m2a)…

Program Haus der Zukunft je príkladom efektívnej podpory inovácií štátom. Nezastupiteľnú úlohu však majú aj popredné firmy, ktoré posúvajú vývoj svojich produktov vpred.

saint-gobain-parisAko príklad by sme uviedli spoločnosť Saint Gobain – jej parížske vývojové centrum, ktoré vzniklo obnovou starých priemyselných objektov, je liahňou nových nápadov pre túto 350-ročnú firmu. Prvá hala je návštevnícke centrum, v ktorom sa môžeme oboznámiť s tými inovatívnymi produktmi, ktoré sú už na trhu, spoznať ich vlastnosti v simulačných priestoroch (osvetlenie, akustika) a odporúčané konštrukčné riešenia na reálnych ukážkach.
Venovali sme sa tu skôr spôsobu podpory inovácií a nových prístupov než konkrétnym inovatívnym riešeniam. Im sa však nechceme celkom vyhnúť, preto aspoň na záver zhrnieme nové prístupy, ktoré u nás očakávame v najbližších rokoch.

Inovácie, ktoré očakávame aj u nás

V nosných konštrukciách by to mohlo byť väčšie uplatnenie dreva (najmä CLT) a materiálov s nižším vplyvom na životné prostredie, pri betónových stenách pohľadové ŽB stratené debnenie s integrovanou tepelnou izoláciou a pre základy zakladanie na zdola izolovanej doske ako bežný prístup.

Pre tepelné izolácie očakávame dva trendy: low-tech riešenia v podobe častejšieho uplatnenia prírodných a recyklovaných materiálov (rastlinné vlákna, korok, slama, celulóza) a high-tech v podobe vysokoúčinných konvenčných izolácií, vákuových izolačných panelov (VIP) či aerogélových izolácií, v rekonštrukciách zase výraznejšie uplatnenie minerálnych izolácií na báze pórobetónu či penobetónu. K tepelnej stabilite budú prispievať materiály s fázovou zmenou.

Pri oknách a zasklených stenách očakávame účinnejšie izolačné zasklenia s využitím elektrochromatických, fotochromatických, fotovoltických a ultratenkých skiel, integrované tienenie, nový dizajn rámov a využívanie vákuových dvojskiel.

V zdravotechnike predpokladáme uplatňovanie podtlakových kanalizačných systémov, pri HVAC nové systémy plošného chladenia a kúrenia, rôznorodé vysokoúčinné systémy vetrania s rekuperáciou tepla (často kombinované so zdrojom tepla do kompaktnej jednotky).

Fotovoltické systémy s akumuláciou vyrobenej energie by mali byť dostupnejšie, vytvoria základ pre „smart-grids“ a zásadné zmenu dodávok energie (k tomu prispejú aj mikrokogeneračné jednotky a palivové články). Neočakávame žiadne prevratné zmeny, len prenos nových technológií z laboratórií na bežné staveniská …

Autor:

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Fakulta architektúry STU v Bratislave
Foto: Henrich Pifko, Tatiana Pifková

Prevzaté z mesačníka Eurostav, december 2016
Literatúra:
[1] www.nachhaltigwirtschaften.at/de/hdz
(alebo …en/hdz)
[2] InnovativeGebäude in Österreich
(TechnicalGuide). BMVIT, Wien 2012
www.goo.gl/GP8tP7
[3] www.youtube.com/watch?-
v=QWb6_0Exff0
Pripravuje Inštitút pre energeticky pasívne
domy (www.iepd.sk) a „Architektúra 2020“ –
výskumné a školiace centrum udržateľnej
a efektívnej architektúry (fa.stuba.sk/a2k20).

Zdieľajte:   Facebooktwittermail