Podlahové chladenie ako úsporná alternatíva

Podlahové chladenie získava na príťažlivosti vďaka čoraz väčšiemu rozšíreniu alternatívnych zdrojov tepla a chladu a snahe minimalizovať investície. Týka sa to samozrejme priestorov, kde sa využíva podlahové kúrenie.

Podlahové chladenie prináša zaujímavé výhody

Najväčšou výhodou, ktorá hovorí pre chladenie podlahou, je možnosť využívať existuúce podlahové vykurovanie. Táto možnosť predstavuje teoreticky nulové investície do chladiaceho systému. V praxi ale vyvoláva nutnosť menších úprav na strane zdroja tepla a chladu. Tieto úpravy zahrňujú najmä oblasť regulácie a integrácie hydraulických modulov pasívneho chladenia a pod. V porovnaní s cenou celého chladiaceho systému tieto úpravy predstavujú len zlomok.

S malými úpravami sa ako podlahové chladenie dá v lete využiť aj systém podlahového vykurovania.

Ďalšou výhodou je možnosť využiť veľké plochy bez obmedzovania ostatných prvkov architektúry. Príťažlivým je aj to, že sa jedná o chladenie bez prúdenia vzduchu s výraznou sálavou zložkou.

Na čo si pri chladení podlahou dávať pozor

Nevýhodou je nutnosť udržiavať pomerne vysoké teploty chladiacich povrchov minimálne 22 °C, aby podlaha nebola nepríjemne studená na dotyk. Táto vlastnosť spôsobuje malý rozdiel teplôt medzi interiérom 26 °C a povrchovou teplotou podlahy, čo významne vplýva na úroveň chladiaceho výkonu podlahy.

Chladiaci výkon je daný vzťahom:

Q = a.S.(t_i-t_p)

kde:

• a je súčiniteľ prestupu tepla zo vzduchu do podlahy (W.m^-2.K^-1) jeho hodnota pre tepelný tok zhora smerom dole predstavuje 6  W.m^-2.K^-1
• S je chladiaca plocha (m²)
• t_i je teplota vzduchu v interiéri (K)
• t_p je povrchová teplota podlahy(K)

Na výkon chladiaceho systému vplýva druh povrchovej vrstvy podlahy:

Keramická dlažba                  25 W.m²
Laminátové parkety              20 W.m²
Drevené parkety                     15 W.m²
Koberec                                      5 W.m²
(uvedené hodnoty sú orientačné)

Z uvedeného vyplýva že pri rozdiele teplôt 4 °C dokážeme podlahou chladiť výkonom 24 W.m^-2. Pri ploche 20 m² tak získavame výkon 480 W.

Ak zohľadníme, že mierne aktívny človek vyprodukuje teplo 62 W, televízor alebo počítač 200 W, vidíme, že tento systém je reálne použiteľný na chladenie. Najväčšou tepelnou záťažou je pritom slnečné žiarenie cez nezatienené okná. Napríklad cez 1 m² nezatieneného okna na južnej stene získame 500 W tepelnej energie. Pokiaľ toto okno zatienime, klesne nám hodnota v závislosti od druhu tienenia na 10 až 100 W.

Pokiaľ by tepelná záťaž bola vysoká, vytvorí sa v miestnostiach nepriaznivý teplotný profil s nízkou teplotou vzduchu pri podlahe a vysokou pod stropom. Tento stav je možné napraviť napríklad použitím ventilátora, čo samozrejme eliminuje jednu z výhod podlahového chladenia a to absenciu vzduchových prúdov a nízku hlučnosť.

Pokiaľ zhrnieme výhody a nevýhody prichádzame k poznaniu, že podlahové chladenie je zaujímavý zdroj chladu, pokiaľ rešpektujeme to, čo nám môže reálne priniesť.

Zhrnutie výhod a nevýhod podlahového chladenia

Výhody:

• minimálne investície
• možnosť výhodne využiť pasívne chladenie
• veľká chladiaca plocha
• pri teplote 22 °C prakticky odpadá nutnosť sledovať kondenzáciu, systém sa zjednodušuje
• minimálna energetická náročnosť chladenia
• sálavé chladenie bez zbytočného prúdenia vzduchu

Nevýhody:

• malý chladiaci výkon
• nutnosť udržiavať teplotu povrchu na úrovni 22 °C
• nutnosť znížiť tepelnú záťaž tienením okien a tepelnými izoláciami
• je potrebné zvoliť vhodnú skladbu podlahy
• vhodné len pre malé záťaže alebo ako doplnkový zdroj chladu

Viac o chladení:
Ako nám pomôžu vonkajšie žalúzie pri týchto horúčavách?
Mobilná klimatizácia alebo ochladzovač vzduchu?
Stropné chladenie. Aké sú jeho výhody?
Sieťky proti hmyzu ako účinná ochrana pred prehriatím interiéru?