Drevená konštrukcia ukrýva veľký potenciál úspor

V našich končinách bolo drevo a drevená konštrukcia základom pre výstavbu svojpomocne zhotovených obydlí – dreveníc. Honosnejšie stavby našej minulosti (kostoly, kaštiele, fortifikácie) sa stavali (snáď s výnimkou drevených kostolíkov) z trvácnejších materiálov. Táto skutočnosť akoby tu zanechala utkvelú predstavu, že dom z dreva je niečo lacné, málo trvácne, že drevený dom musí byť nízky a hlavne, že rýchlo horí. Skutočnosť je ale iná.

drevena konstrukcia

Drevená konštrukcia – mýty a realita

Mnohé z „tradičných“ predstáv o drevenej konštrukcii sú v dnešnej dobe viac ako zavádzajúce:

  1. Je pravdou, že drevo nie je ako materiál najlacnejšie, úsporné však môže byť práve ako drevená konštrukcia.
  2. Drevo síce horí, ale pri správnej aplikácii má vynikajúce protipožiarne vlastnosti. Drevo má nepomerne lepšie protipožiarne parametre ako oceľ, čo je aj experimentálne dokázané. Oceľ pri vysokých teplotách rýchlo kolabuje, pričom, kým drevo prehorí na neúnosnú mieru, sú obyvatelia dávno zachránení a dom uhasený.
  3. Drevené stavby sa dnes vo svete bežne stavajú do výšky niekoľkých podlaží. U nás je ako prejav tradičnej stavebnej zaostalosti legislatíva nastavená tak, že z dreva môžeme stavať len do 2. podlažia. Pre porovnanie v susednom Rakúsku je to 7 podlaží do 21 m, v Nemecku 4 podlažia do 13 m, Švajčiarsko 6 podlaží a vo Veľkej Británii a Taliansku je výška stavby dokonca neobmedzená. Nie je to preto, že by drevo zo slovenských lesov malo vyššiu horľavosť. Naše drevo ako stavebný materiál ide zväčša ako surovina na vývoz a nastavenie našej legislatívy skôr zaváňa neznalosťou a nezáujmom kompetentných.
  4. Drevo pri správnom ošetrení a aplikácii môže byť rovnako trvácne ako konštrukcia z tehál. Príkladom sú drevené konštrukcie renesančných krovov kostolov a kaštieľov (16-te storočie). A aj pri neustálom kontakte s vodou, a to dokonca agresívnou morskou vodou, vedia vydržať a slúžiť stáročia. Príkladom sú svetoznáme Benátky, ktoré sú celé postavené na dubových a agátových koloch.
  5. Lepidlá na lepenie drevených konštrukcií zo zákona nesmú obsahovať zdraviu škodlivé látky. Tento fenomén platí skôr pre výrobu lacných nábytkov z drevotriesky od pokútnych výrobcov.
  6. Na dôvažok za zmienku stojí, že pri zemetrasení odolá drevený poschodový dom postavený z krížom lepených stenových konštrukcií aj silným seizmickým vplyvom.
Tamedia office building, Zurich, Shigeru Ban
Tamedia office building, Zurich, Švajčiarsko, autor: Shigeru Ban
Drevena konstrukcia Tamedia office building, Zurich, Shigeru Ban
Drevená konštrukcia Tamedia office building, architekt: Shigeru Ban

Každá konštrukcia potrebuje starostlivosť

Pravdou je, že drevená konštrukcia pri deravej streche alebo napadnutí červotočom degraduje veľmi rýchlo. Ale každá vec, či je to už dom, stroj alebo čokoľvek iné sa pri zlom zaobchádzaní zničí. Tehlová stena na priamom daždi, mraze a slnku vydrží o 2 – 3 roky dlhšie ale padne. Podmytá môže spadnúť náhle v priebehu niekoľkých sekúnd.

Drevené konštrukcie prešli vývojom

Drevenice ako archetyp dreveného obydlia vystriedali počas osídlenia našich miest nemeckým obyvateľstvom hrazdené konštrukcie. Hrazdená konštrukcia je sofistikovanejšia a jej základom je „hrazda“. Čiže stenový prvok vytvorený rámom z drevených hranolov a šikmý hranol do diagonály tvorí zavetrenie – hrazdu. Táto konštrukcia je dodnes viditeľná na fasádach domov v turistických centrách našich krásnych Tatier.

vila kalinciak vysoke tatry
Vila Kalinčiak, Dolný Smokovec, Vysoké Tatry, autor: Jozef Kotulič

Konštrukciu hrazdy ďalej zdokonalili za morom v Amerike a Kanade, kde hranoly začali nahrádzať sústavou konštrukcií z dosák a tak sa začala prvá „prefabrikácia“ síce vzdialená od staveniska maximálne meter, ale už to bola prefabrikácia. Celú stenu vedeli šikovní majstri „ztĺcť“ na zemi vedľa základov, následne ju vzpriamili a osadili na správne miesto. Postup s ďalšími stenami stačilo opakovať a dom bol rýchlo hotový. Do stien sa natlačila izolácia a z vonku a z vnútra sa obila doskami.

Konštrukcie z lepeného dreva

Dnes používaný systém drevených konštrukcií je omnoho sofistikovanejší. Jedná sa o konštrukcie z lepeného dreva. Takto upravené drevo má úplnú tvarovú stálosť. To znamená, že „vykrúcanie sa“ nedostatočne vysušených drevených prvkov (trámov, krokiev a pod.) nie je možné. Drevo je ideálne vysušené, stabilne spojené a pre-plátované.

Líniové prvky lepeného dreva môžu byť v podstate s malými obmedzeniami akékoľvek či už zaoblené, alebo ohnuté do viacerých smerov. Tento fakt nám v architektúre dáva nespočetné možnosti. Príkladom sú krásne konštrukcie Renza Piana.


Na drevené steny vytvorené prefabrikovane (t.j. v dielni, v továrni mimo staveniska) sú dnes používané krížom lepené doskové dielce opäť v akomkoľvek tvare. Obmedzenie vzniká jedine vo veľkosti, aby sa dielce dali prepravovať a na stavbe osadiť.

Takto vyrobená stena sa jednoducho prinesie na stavbu a za pomoci jemnej práce skúsených ľudí a žeriavu sa osadí na správne miesto. Dnes sa používajú stenové dielce, ktoré majú už zabudovanú kabeláž, inštalácie, vrstvy zateplenia a môžu mať aj okenné výplne.

Cena a úspory lepených drevených konštrukcií

Z hľadiska ceny môže byť drevená konštrukcia úsporná a vysvetlím prečo:

  1.  Drevená konštrukcia sa vyrába v dielni, odborným tímom ľudí. Je preto vysoký predpoklad nízkej chybovosti. Základom ale musí byť absolútne presná projektová dokumentácia, ktorá je finálna a nemeniteľná. Chyby predražujú stavbu najviac zo všetkého. Každá oprava stojí stavebníka dodatočné investície a je stratou drahocenného času.
  2. Keď porovnáme kubíkovú cenu materiálu napríklad betónu a sofistikovaného lepeného dreva je to zjavný nepomer. Betón stojí cca 70 eur/m3 a lepené drevo 500 eur/m3. Po podrobnejšom prepočte a spočítaní si prácnosti betónovej konštrukcie (je to materiálovo najlacnejšia stenová konštrukcia). Napríklad so stavbou debnenia, dopravou na a zo stavby jej prvkov. Ďalej ceny robotníkov, následného zabudovávania inštalácii do konštrukcie jej vysprávkou, omietkami, výmaľbou …. sa pomer cien môže zdať zrazu úplne odlišný.
  3. O ekologickosti drevených konštrukcií asi nemá význam polemizovať. Materiál nám rastie priamo predo dvermi. Slovensko je so svojim potenciálom lesov predurčené k výstavbe z dreva. Musíme sa však vydať cestou spracovania a zhodnocovania bohatstva slovenských lesov u nás doma a zastaviť neefektívny vývoz guľatiny.
  4. Najdôležitejšou výhodou, ktorú však má drevená konštrukcia oproti konkurentom, je rýchlosť výstavby. Prefabrikovaná konštrukcia sa zmontuje v porovnaní s inými stavebnými postupmi za cca 1/3 času. Takto prinesie nemalé úspory každému stavebníkovi. Pri rýchlejšej výstavbe rodinnej vily ušetria budúci majitelia 5 – 6 mesiacov na nájomnom za náhradné ubytovanie. Keď bude môcť developer pri produkcii vysokého počtu bytových jednotiek počítať s návratnosťou nie budúci ale už tento rok, určite ocení zaujímavé zúročenie.

Ako inšpiráciu ponúkame ešte niekoľko pozoruhodných svetových realizácií, kde sa uplatnila drevená konštrukcia.

 

Autor článku: Ing. arch. Peter Rakšány, www.deraxa.sk

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail