Budú aj na Slovensku drevené mrakodrapy?
Výškové drevostavby vo svete už nie sú ničím výnimočným. Kým na Slovensku sú viac ako dvojpodlažné drevostavby skôr výnimkou, v iných krajinách v Európe, i vo svete sa stávajú čoraz bežnejšími. V súčasnosti je u nás možné postaviť drevostavbu do výšky 5 poschodí, ale aj táto norma má svoje obmedzenia.
Keď však chceme vidieť drevostavbu – mrakodrap, musíme sa pozrieť do zahraničia. Vo Viedni, HoHo (Holz-Hochhaus) sa práve jeden zaujímavý stavia. Po dokončení bude mať 24 poschodí a výšku 84 m. V tomto prípade ide o kombináciu CLT panelov a spriahnutých drevobetónových stropov, ale 75 % budovy bude z dreva. Určená je na bývanie, kancelárie, obchodné priestory a hotel. Na Slovensku by však zatiaľ takúto vysokú budovu z dreva nebolo možné postaviť.
V USA sa z dreva stavajú už bežne i obytné bloky, v Austrálii je zasa možné realizovať drevostavby až do výšky 8 poschodí, rovnako ako vo Fínsku. V tomto trende však opäť majú náskok Japonci. V Tokiu sa pracuje na výstavbe doposiaľ najvyššej drevostavby na svete. Bude mať 350 m a 70 poschodí. Hotová bude až okolo roku 2041. Kvôli bezpečnosti a statike domu bude 10 % použitých materiálov tvoriť oceľ. Aktuálnym držiteľom titulu najvyššia drevostavba sveta je 53 metrová budova (18 poschodí) vo Vancouvri v Kanade.
Ing. Petra Jakubová z firmy M-House k tomu hovorí: „Podľa platnej legislatívy na Slovensku je možné zhotoviť drevostavbu do výšky 5 poschodí. Táto norma je napriek odvážnejším svetovým trendom pre nás veľkým krokom vpred. Pred jej vstúpením do platnosti bolo možné stavať len dvojpodlažné budovy z dreva. Norma má však svoje obmedzenia, medzi ktoré patrí napríklad skutočnosť, že takáto stavba nesmie byť využívaná ako hotelové či iné podobné ubytovacie zariadenie, alebo kancelárske priestory. Ako pri všetkom opäť platí, že nie je problém postaviť vyššiu drevostavbu, ale dôležitá je profesionalita a skúsenosti projektantov, dodávateľov a v neposlednom rade zhotoviteľov, aby nedochádzalo k prípadným technickým, statickým alebo iným komplikáciám či problémom, ktoré vyplynú z neznalosti alebo nedbalosti zhotoviteľa“.
Predností výškových drevostavieb je niekoľko. Prvou je samozrejme rýchlosť výstavby, ktorá je niekoľkokrát vyššia ako pri využití iných materiálov, čo samozrejme platí aj pri klasických rodinných drevodomoch. Motiváciou je aj riešenie, ktoré prihliada na udržateľnosť a zachovanie prírodných zdrojov, energetická úspornosť alebo odolnosť proti zemetraseniam. V spomínaných realizáciách je zároveň pridanou hodnotou, ktorú priniesli architekti týchto budov, napríklad aj využívanie balkónov a ďalších priestorov ako malých záhrad priamo v mrakodrape. Obyvatelia tak budú mať okolo seba vo veľkomestách kúsok prírody, čo spolu s drevenými konštrukciami, pasivitou a ďalšími faktormi vytvára zdravé bývanie.
Kvalitné drevodomy ponúkajú vyšší štandard, trvanlivosť konštrukcií, vysokú precíznosť a kvalitu realizácie, nízke prevádzkové náklady, dobrú vnútornú klímu. Zjednodušene možno povedať, že o základnej kvalite drevodomu rozhoduje nosná konštrukcia a zatepľovací systém. Hlavná nosná konštrukcia sa stará o to, aby bol dom stabilný a mal potrebnú nosnosť. O energetickej náročnosti drevodomu, jeho nízkoenergetickosti, či pasívnosti, a kvalite bývania zasa rozhoduje v značnej miere zatepľovací systém. M-House zabezpečuje požadovanú kvalitu a vysokú životnosť rodinného domu používaním certifikovaného konštrukčného systému a domy vyrába výhradne z vysoko kvalitných materiálov, predovšetkým z KVH hranolov, čo je drevo s certifikátom (vyhlásenie zhody) sušené na 12% vlhkosť. Takéto drevo sa vyznačuje tvarovou stálosťou, vysušené drevo sa nekrúti, ani nepraská.
Mohlo by vás zaujímať
Fotovoltika
Získajte špičkové riešenie na splátky už od 44 € mesačne. Elektrinu na večer si odložíte do Virtuálnej batérie. Ročne usporíte na elektrine až 1 281...