Nukleárne reaktory IV. generácie predstavujú budúcnosť jadrovej energie

nukleárne reaktory IV. generácie

Zatiaľ najvyspelejšie nukleárne reaktory IV. generácie by mali spĺňať najvyššie nároky na bezpečnosť, udržateľnosť, efektivitu a náklady.

Nukleárne reaktory IV. generácie v prevádzke až v ďalšej dekáde

V súčasnosti je po celom svete asi 450 funkčných a operujúcich jadrových elektrární a ďalších 60 sa momentálne stavia. Nukleárna energia je stabilným a relatívne čistým spôsobom získavania energie. Niektoré reaktory sú však už zastarané a nie sú konkurencieschopné najmä v rozvojových krajinách. Kvôli tomu by mala byť nasledujúca generácia reaktorov  schopným a spoľahlivým zdrojom energie nielen v rozvinutých, ale aj rozvojových krajinách. Očakáva sa, že nukleárne reaktory IV. generácie by sa mohli reálne objaviť a prevádzkovať až okolo roku 2030. V čisto teoretickej rovine už existujú aj reaktory V. generácie, ale tie sú zatiaľ v krátkodobom horizonte považované za neuskutočniteľné.

Nukleárna reaktory IV. generácie a vývoj

V 50-tych rokoch minulého storočia vznikli reaktory prvej generácie, z ktorých už je väčšina nefunkčná. Medzi rokmi 1970 a 1990 sa budovali najmä vysoko kapacitné reaktory, ktoré sú vo veľkej väčšine využívané doteraz. Približne v roku 2008 sa však objavili návrhy prvých malých modulárnych reaktorov. Tie doteraz predstavujú skutočný evolučný krok vpred na ich základe vznikli zatiaľ najvyspelejšie nukleárne reaktory IV. generácie. Jednou z výhod malých modulárnych reaktorov je, že sa dajú vďaka svojim rozmerom vyrobiť v továrni a skonštruovať z prefabrikovaných dielov priamo na stavbe. Takýto koncept je výhodný najmä pre menšie krajiny, ako napríklad Veľká Británia, v ktorých jednoducho nie je možné vyrábať komponenty pre kapacitne veľké elektrárne.

Nukleárna reaktory IV. generácie

Nukleárne reaktory IV. generácie a ich budúcnosť

V roku 2000 vzniklo na podporu medzinárodnej kooperácie Medzinárodné fórum IV. Generácie (GIF), ktoré má v súčasnosti 14 členov, z ktorých sú 4 neaktívni. Neaktívnym členom sa v roku 2005 stala aj Veľká Británia, čo považujú mnohí odborníci za hrubú chybu, ale stále existujú snahy o obnovenie členstva. To by znamenalo, že britská vláda chápe význam toho, že je potrebné sústrediť sa na budúcnosť a dlhodobé ciele. Nukleárna energia má totiž napriek svojim negatívam ako sú havárie či otázka odpadu nepopierateľný potenciál. Ten by mali naplno rozvinúť práve nukleárne reaktory IV. generácie, ktoré však budú musieť byť konkurencieschopné voči obnoviteľným zdrojom energie. Ak sa podarí dosiahnuť atribúty ako zvýšená bezpečnosť a ochrana a zníženie nákladov na výrobu, prevádzku a údržbu, mali by sa takéto reaktory stať skutočne stabilným zdrojom energie, ktorý by sa dal udržateľne komercionalizovať.

Zdroj:

https://www.theengineer.co.uk

Zdieľajte:   Facebooktwittermail