Fínsko je svetovým lídrom v oblasti čistej energie. Čo krajinu vedie k tomuto úspechu?

Fínsko má rozsiahle jadrové a vodné zdroje. 29 percent všetkej spotrebnej energie však už dnes vyrába z biopalív. Tento záväzok krajiny k využívaniu biopalív ako zdrojov energie je jedným z hlavných dôvodov, prečo tak napreduje pred ostatnými krajinami.
Niektoré z fínskych odvážnych cieľov pre ešte lepšie a efektívnejšie využívanie biopalív však vyžadujú trvalú vládnu intervenciu. Jedným zo zámerov krajiny je, aby aspoň 30 percent verejnej dopravy prepravovalo do roku 2030 cestujúcich na zelenú energiu. Zároveň by sa malo znížiť vlastníctvo osobných automobilov.

Jedna vec je výroba čistej energie, ale čo jej distribúcia?

Alternatívy výroby energie sú aj jednou z kľúčových oblastí výskumu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), orgánu zriadeného v dôsledku ropnej krízy v 70. rokoch. Má 30 členských krajín, sedem spolupracovníkov a podporuje energetickú bezpečnosť, hospodársky rozvoj a ochranu životného prostredia.
Poháňanie vozidiel biopalivom je už roky bežnou praxou v rôznych častiach sveta. Takéto iniciatívy sú však často riadené na lokálnej alebo dokonca na mikrolokálnej úrovni – od jednotlivcov, ktorí naftové vozidlá vymenia či konvertujú tak, aby boli vhodné pre biopalivá na vlastnú spotrebu, až po miestne iniciatívy v mestskej hromadnej doprave.
Jednou z častí rovnice udržateľných foriem čistej energie je vývoj jej alternatív, tou druhou je spôsob, ako dostať tento typ priemyslu k ľuďom tak, aby ho prijali. Tu je intervencia vlády veľmi dôležitá – môže daňovú politiku využiť na to, aby sa prechod na ekologickejšie palivá stal pre občanov finančne atraktívnejším. Vytvorenie primeraných dodávateľských sietí však vyžaduje verejné investície do infraštruktúry alebo dodatočných stavebných prác.
Na zabezpečenie nielen cenovej dostupnosti biopalív sú potrebné rozsiahle dodávateľské reťazce a distribučné siete. Zatiaľ čo tradičné benzínové a naftové dodávateľské reťazce majú svoju vybudovanú infraštruktúru, od ťažby cez rafinériu až po maloobchod, neexistuje žiadna rovnocenná sieť pre biopalivá, ktorá by im dokázala konkurovať. Vybudovať základy pre takúto sieť popri nich môže spôsobiť, že náklady na biopalivá na čerpacích staniciach by boli pre bežných spotrebiteľov neprijateľné. Neefektívne by sa v nich totiž premietli investičné náklady.

Aliancia proti uhliu

Ďalšou oblasťou, v ktorej sa chce Fínsko zlepšiť, je úplné zrušenie používania uhlia a rašeliny v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie (CHP). Účasť fínskej vlády v Aliancii proti uhliu (Powering Past Coal), ktorej cieľom je podporiť prechod na kogeneráciu na báze biomasy, by mala krajinu k tomuto cieľu priviesť. Súčasťou tohto kroku smerom k čistej energii je vývoj skladovania tepla, inteligentných meračov a energeticky efektívnejší dizajn budov.
V súčasnosti sú svetovým lídrom vo výrobe biopaliva Američania. Ročne vyprodukujú dvojnásobok biopaliva, ktoré vyrobí ostatných deväť krajín v rebríčku. Pod spojenými štátmi sa v rebríčku nachádzajú krajiny – Brazília, Nemecko, Argentína, Indonézia, Francúzsko, Čína, Thajsko, Holandsko a Kanada.

Budúcnosť biopalív

Mnohí výrobcovia vozidiel, napríklad Honda, investujú do nového výskumu a vývoja biopalív. Japonský priemyselný gigant hovorí, že našiel spôsob, ako vyrábať etanol z nejedlých listov a stoniek rastlín ako je ryžová slama. Avšak, fínsky profesor chémie pracuje na vlastnej tajnej ceste k vytváraniu biopalív.
Jyri-Pekka Mikkola vyučuje na Åbo Akademi vo Fínsku a na univerzite Umeå vo Švédsku. Pracuje na palive na báze biomasy vyrábanom zmiešaním vody a etanolu s katalyzátorom, ktorý, ako tvrdí, má všetky vlastnosti benzínu.
„Ak vezmeme do úvahy, ako sa vyrába etanol, čo je vlastne cukor, je to najbežnejšia forma biomasy v dnešných dňoch. Môžeme použiť potravinársky odpad, poľnohospodársky odpad, staré noviny – takmer čokoľvek, čo obsahuje cukry, ktoré sú fermentovateľné do etanolu. To je spôsob, akým dostaneme, čo tak potrebujeme,“ povedal Mikkola pre fínskemu online spravodajskému webu Yle Uutiset.
Mikkola tiež povedal, že po sérii pokusov o vlámanie do výskumných zariadení, kde sa vyvíja jeho biopalivo, sa sprísnila bezpečnosť. Až tak, že na stretnutiach nie sú povolené mobilné telefóny. Kým nebude proces výroby paliva patentovaný, akademik sa k detailom o jeho výrobe ani nebude podrobnejšie vyjadrovať.

Pre vlastnú spotrebu, ale nie pre verejnosť

Zatiaľ čo recyklácia oleja na varenie z miestnych predajní a reštaurácií by mohla stačiť na uspokojenie „zelených“ potrieb laikov s podomácky vyrobeným biopalivom, celú krajinu však na kolesách neodnesie.
Pestovanie plodín na výrobu biopalív vyvolalo obavy z možného vplyvu na biodiverzitu či potravinovú bezpečnosť. Toto riziko ohrozuje rast spotrebiteľských cien potravín, pretože môže zvýšiť konkurenciu v oblasti pozemkov a  poľnohospodárskych zdrojov.
Najpravdepodobnejšou odpoveďou na otázku, čo sa bude v strednodobom horizonte diať, je táto – kombinácia nových výskumných iniciatív recyklovaného oleja a biomasy. Koordinácia ich distribučných sietí si však bude vyžadovať starostlivé plánovanie, dohľad a čas.