Všetci by sme mali byť zdravými aktivistami

Od moderátorskej stoličky k ochrane životného prostredia

Jeho hlas a tvár si už vyše 20 rokov spájame so slovenským showbiznisom. Ako 17-ročný dostal prácu v rádiu, súčasne sa etabloval na módnej scéne ako stylista a dizajnér. „Moje pôsobenie v redakcii módneho časopisu mi pomohlo v tom, aby som si uvedomil, kde sú moje hodnoty a v čom by som chcel ľudí edukovať. Teraz sa na módu pozerám úplne inou optikou a som rád, že prostredníctvom mojich sociálnych sietí môžem šíriť osvetu o udržateľnosti,“ hovorí.

Práve podcast Sabou sebou mu ponúka priestor, v ktorom môže s odborníkmi z rôznych oblastí diskutovať o pálčivých výzvach trápiacich našu spoločnosť. Michalova potreba otvárať nepríjemné a tabuizované témy ho nakoniec motivovala nielen k aktivizmu, ale aj k novej kariérnej ceste. „Som človek, ktorý chce stále napredovať, skúšať nové veci, objavovať svoje vlastné limity a posúvať ich. Poviem to otvorene, minulý rok som sa ocitol na prahu vyhorenia, pretože práca, ktorú som ako moderátor robil, ma už nenapĺňa. Moje životné skúsenosti chcem využiť na to, aby som v spolupráci s odborníkmi z odpadového hospodárstva, cirkulárnej ekonomiky a vedy inšpiroval ľudí k tomu, aby robili veci lepšie.“

Udržateľnosť je život

Rovnica je podľa Michala úplne jednoduchá. Ak chceme zachovať život na tejto planéte a chceme neobnoviteľné prírodné zdroje kontinuálne čerpať, potrebujeme zmeniť spôsob myslenia. „Ak sa hocikoho opýtame, či má rád prírodu, prirodzene odpovie, že áno. Keď sa ale pozerám vôkol seba, nemám pocit, že by ľudia prírodu milovali. Ak by to tak naozaj bolo, uchovali by ju v takej kondícii, v akej ešte pred niekoľkými desaťročiami bola,“ neskrýva svoje rozčarovanie.

Hlavný problém vidí v tom, že si ľudia bez ostychu berú všetko, čo je zadarmo. Mať úžitok z prírodnej krásy a zdrojov je fajn, ale mali by sme vždy myslieť aj na to, ako sa môžeme prírode revanšovať. „Mali by sme jej vrátiť láskavosť tým, že sa budeme vracať k tradíciám našich predkov. Naši rodičia a starí rodičia, ktorých milujeme a rešpektujeme, žili úplne iný život a bolo to v poriadku. Nič im nechýbalo, boli zdraví a spokojní. Napriek tomu, že často na Slovensku hovoríme, ako si ctíme tradície, od tradičného spôsobu života sme na míle vzdialení.“

Výzvy, ktoré inšpirujú

Keď minulý rok začal čistiť okolie Chorvátskeho ramena, rekreačnú časť Petržalky, vnímal zbieranie odpadkov ako vlastnú formu terapie. Postupne sa vďaka sociálnym sieťam začali k Michalovi pridávať ľudia z celého Slovenska. „Som veľmi rád, že ľudia za mojou iniciatívou videli možnosť, ako byť na čerstvom vzduchu a robiť niečo prospešné nielen pre seba, ale aj pre prírodu.“ Verí, že tlak verejnosti dokáže otvoriť diskusiu o ochrane životného prostredia aj vo vláde, hoci často pociťuje klimatickú úzkosť, keď sleduje politické dianie. „Je veľmi smutné, že naši politici sa tvária, že klimatická kríza neexistuje, prípadne na náš apel reagujú so slovami, „veď nerobte stres“. Mojou otázkou je, či máme začať robiť stres, keď sa nám roztopí posledný ľadovec alebo permafrost.“

Aj na základe mnohých stretnutí s klimatológmi a odborníkmi sa s päticou aktivistov rozhodol spustiť iniciatívu Klíma ťa potrebuje, ktorá aj napriek počiatočnému neúspechu v pléne parlamentu pokračuje ďalej vo svojej vízii, aby Slovensko vyhlásilo stav klimatickej núdze. Kým sa tak stane, je na nás, aby sme začali malými uvedomelými krokmi.

„Najdôležitejšie je, aby sme si pripustili, že každá naša voľba má dopad, či už pozitívny alebo negatívny. Je na nás, či si uvedomíme, že môžeme byť súčasťou zmeny. Vo všeobecnosti sa hovorí o štyroch krokoch, ktorými môžeme prispieť k efektívnejšej ochrane životného prostredia. Potrebujeme zmeny v doprave, mali by sme menej lietať a využívať hromadnú dopravu. Musíme začať využívať zelenú energiu a zmeniť náš jedálniček.“ To, samozrejme, neznamená, že by sme nemali už nikdy odletieť na dovolenku alebo, že jediným riešením, je vegánska strava. Vo všetkom si treba hľadať balans, pričom budeme mať na zreteli práve tie ekologickejšie alternatívy.

Viem, čo robím – preto volím elektromobilitu

Podľa odhadov by mohla byť slovenská doprava plne elektrifikovaná do roku 2050. Takýto vývoj dopravy je aj z hľadiska úspory skleníkových plynov nutný, pretože elektromobily počas jazdy neprodukujú žiadne emisie. Navyše, vieme ich dobíjať z obnoviteľných zdrojov energie, čím ešte viac podporujeme ich zelenú filozofiu. Michal je tiež veľkým fanúšikom elektromobilov a plug-in hybridov, ktoré aktuálne testuje. „Musím sa priznať, že sa mi pod kožu viac dostali elektromobily, pretože plug-in hybridy vnímam ako mierne „podvádzanie“. Keď však človek rozmýšľa nad dynamikou svojho pohybu a správne využíva rekuperáciu, aj plug-in hybrid dokáže príjemne prekvapiť. Rekuperácia je proces, pri ktorom nabíjate batériu brzdením a dojazdom. Je to naozaj veľká sranda.“

Michala trochu mrzí, že mnoho ľudí má pred elektromobilitou zbytočne prehnaný rešpekt. „Príde im, že elektromobily sú príliš drahé, vnímajú ich ako papalášstvo a najmä sa nepozerajú na elektromobilitu cez jej environmentálny rozmer.“ Všetky pozitíva elektromobility utvrdzujú Michala v tom, že kúpa elektromobilu, je dobrá voľba. „Vnímam obrovský progres v infraštruktúre nabíjacích staníc a hoci som chalan z Petržalky viem, že s nabíjaním elektromobilu nebudem mať problém. Tento rok to teda definitívne padne a ja presedlám na elektromobil.“

Naše rozhodnutia ovplyvňujú nielen nás a naše okolie, ale udávajú aj istý trend, akým sa naša spoločnosť bude uberať. „Vystihuje ma motto, ktoré v mojom podcaste povedala kolegyňa z iniciatívy Klíma ťa potrebuje Zuzka Dutková. Tá múdra veta znie – viem, čo robím. Jednoducho, pri každej veci, ktorú človek urobí, by sa mal sám seba spýtať, či naozaj vie, čo robí?“ Michal verí, že všetci vieme, čo robíme a čo máme robiť, len sa nemôžeme nechať rozhýčkať všetkými možnosťami, ktoré nám život ponúka.