Vlaky poháňané vodíkom môžu byť realitou aj na Slovensku

Prvé dva komerčné vlaky na vodíkový pohon mali svetovú premiéru v septembri 2018 v Dolnom Sasku. Ich elektromotory predstavujú ekologickejší variant klasických dieselových motorov, keďže neprodukujú emisie oxidu uhličitého.

Vodíkové vlaky jazdia rýchlosťou až 140 kilometrov za hodinu

Modely vlakov s označením Coralia iLint vyrobila medzinárodná spoločnosť Alstom so sídlom vo Francúzsku. Vlaky poháňa palivový článok, ktorý mení vodík a kyslík na elektrinu. Elektrina potom poháňa elektromotor, pričom prebytočná energia sa ukladá v batérii. Vozidlá s vodíkovou nádržou na streche dosahujú maximálnu rýchlosť až 140 kilometrov za hodinu bez priamych emisií, ako sú oxid uhličitý, usadeniny a jemný prach, píše týždenník Der Spiegel.

Dojazd až 1 000 kilometrov

„Je to revolúcia pre Alstom a pre budúcnosť mobility,“ uviedol výkonný riaditeľ Alstomu Henri Poupart-Lafarge. Vodíkový vlak je podľa neho pripravený na sériovú výrobu. Do roku 2021 by mal francúzsky výrobca dodať ďalších 14 vlakov tohto typu. „Coralia iLint ohlasuje novú éru bezemisnej železničnej dopravy. Inovácia je výsledkom francúszko-nemeckej spolupráce,“ dodal Poupart-Lafarge.

Vodíkové vlaky na linkách medzi štyrmi mestami v Dolnom Sasku prevádzkuje spoločnosť EVB (Eisenbahnen und Verkehrsbetriebe Elbe-Wesser), ktorá nimi chce postupne nahradiť svoj dieselový vozový park. Vlaky zatiaľ tankujú plynný vodík z mobilnej čerpacej stanice, ale do roku 2021 by mala vzniknúť i stacionárna stanica. Dojazd vlaku je 1 000 kilometrov, jedna nádrž by tak mala vydržať na celodennú prevádzku.

Budúcnosť ekologickej dopravy je vo využití vodíka

„Bezemisná technológia modelu Coralia iLint predstavuje  ekologickú alternatívu ku klasickým dieselovým vlakom, obzvlášť na neelektrifikovaných linkách,“ uviedol Bernd Althusmann, minister hospodárstva a dopravy spolkovej zeme Dolné Sasko. Projekt tiež finančne podporila nemecká spolková vláda.

Ďalších 14 vlakov Coralia iLint bude stáť viac ako 81 miliónov eur. Carmen Schwablová, šéfka orgánu pre železničnú dopravu v Dolnom Sasku LNVG (Landesnahverkehrsgesellschaft Niedersachsen), označila ich zakúpenie za strategické rozhodnutie.

„Sme prvá železničná spoločnosť, ktorá nahradí dieselové vlaky bezemisnými, vďaka čomu prispejeme k plneniu cieľov v oblasti ochrany klímy,“ povedala Schwablová.

Server CNBC uvádza, že vodíkový pohon v ostatných druhoch dopravy už vo svete funguje. V škótskom meste Aberdeen na ňom jazdí flotila autobusov. Európska komisia označuje vodík za jedno z najsľubnejších palív pre budúce využitie v energetike.

Aj Slovensko plánuje podporiť vodíkovú technológiu

Minister hospodárstva Richard Sulík vidí v podpore vodíkových technológií obrovský potenciál a plánuje týmto smerom investovať miliardové prostriedky z eurofondov.

„Vodík vnímam ako energonosič budúcnosti. Jeho obrovská výhoda je v tom, že odpadový produkt je vodná para. Je to najmenej zaťažujúca technológia voči životnému prostrediu,“ povedal minister na konferencii, ktorá sa týkala budúcnosti vodíka.

Veľké šance má podľa Sulíka vodík nielen v osobných autách, ale predovšetkým pri pohone kamiónov, vlakov či lodí, teda v oblastiach, kde je ťažšia elektrifikácia. Vodík by mohli využiť priemyselné firmy pri výrobe cementu, hliníka alebo ocele.

U nás je zatiaľ využitie vodíka v priemysle v plienkach, ale prvé lastovičky už existujú. V dedine Močenok, kde sa nachádza Duslo Šaľa, EÚ schválila projekt, kde sa bude vyrábať čistý vodík. Pre tieto účely bude postavený veterný park, prípadne sa nasadia slnečné kolektory. Momentálne Duslo Šaľa vyrába vodík z fosílnych palív, konkrétne zo zemného plynu.

Podpora bude u nás zameraná najmä na vedu a výskum

Ministerstvo predstavilo 14 opatrení na podporu vodíkovej technológie. Prvým okruhom je podpora vedy a výskumu. Základným pilierom je vybudovať Centrum výskumu vodíkových technológií, ktoré by vzniklo na pôde Technickej univerzity v Košiciach. Tam by sa mal do budúcnosti výskum vodíka na Slovensku koncentrovať. Na pôde univerzity vyvíjajú takzvaný vodíkový metalhydridový kompresor, ktorý vie na seba naviazať veľký objem vodíka. Táto technológia umožní do auta inštalovať menšiu nádrž s dostatočným dojazdom, navyše bez potreby vysokého tlaku v nádrži.

„To, čo my vyvíjame, sú nízkotlakové rozmerovo prijateľné nádrže a systém, ako natlačiť vodík do nádrže, uchovať ho a následne použiť,” povedal Juraj Sinay, ktorý sa na univerzite vodíkom zaoberá. Kým v elektroautách sú kvôli dojazdu vložené obrovské batérie, na ktorých doslova vodič sedí, košická univerzita konštruuje nádrž, ktorá by bola porovnateľná s benzínovou nádržou v bežnom aute.

Dotácie na vodíkové autá aj pre firmy

Pre bežných ľudí je vodíkové auto zatiaľ hudbou budúcnosti. Sulík tvrdí, že budú potrebné finančné dotácie vodíkových áut tak ako v prípade elektroáut, kde bola dotácia 8-tisíc eur. Nevylučuje, že v prípade vodíkových áut by mohlo ísť ešte o štedrejšiu dotáciu, o ktorú budú môcť požiadať aj firmy. Vodíkové osobné autá sú totiž drahšie a ich ponuka je obmedzená na autá strednej a vyššej triedy.

Jürgen Guldner, viceprezident BMW pre vodík tvrdí, že do roku 2025 vývoj značne pokročí a cena vodíkových áut sa priblíži autám so spaľovacím motorom. „Sú drahé, ale počkajme. Ak sa ich bude vyrábať viac, budú lacnejšie. To isté kedysi platilo aj pre autá so spaľovacím motorom alebo elektroautá,” povedal Sinay.

Ak by sa jeho slová naplnili, mohlo by dôjsť k výraznému nárastu vozidiel s vodíkovým pohonom. Navyše, ich veľkou výhodou je rýchle tankovanie a dlhší dojazd ako v prípade elektroáut. Na to je ale potrebné po Európe vybudovať dostatočnú sieť čerpacích staníc. V Sulíkovom pláne je v najbližších rokoch vybudovať na Slovensku najmenej štyri až šesť čerpacích staníc – cena jednej je približne dva milióny eur.

Zaujímavé fakty o vodíku

  • Až 95 % objemu vodíka sa vo svete vyrába z fosílnych palív (plyn, ropa a uhlie). Zvyšok tvorí obnoviteľný (čistý) vodík, ktorý pochádza z veternej alebo slnečnej energie.
  • Náklady na výrobu vodíka z fosílnych palív sú dve eurá na kilogram v porovnaní s 2,5 až 5,5 eurami na kilogram ekologicky vyrobeného vodíka.
  • Nevýhodou vodíka je aj energetická náročnosť. Na jeden kilogram vodíka je potrebných 33 kilowatthodín elektriny a ďalších 30 kilowatthodín na jeho stlačenie, aby sa vodík natankoval do auta. Na jeden kilogram vodič prejde cca 100 kilometrov.
  • Zariadenie, ktoré umožňuje získať vodík z vody a elektriny sa volá elektrolyzér. Za posledných desať rokov cena elektrolyzérov klesla o cca 60 percent a do roky 2030 by mala zlacnieť ešte viac.
  • Do roku 2050 by mali vodíkové technológie dosiahnuť vyspelosť a mali by byť využívané celoplošne vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.

Zdroje článku:

https://www.idnes.cz/ekonomika/zahranicni/vlak-nemecko-vodik-diesel.A180917_151221_eko-zahranicni_mato

https://index.sme.sk/c/22448504/sulik-uz-planuje-vodikove-pumpy-chce-vlaky-aj-stedre-dotacie-na-auta.html

Zdieľajte:   Facebooktwittermail