Regulácia má svoje opodstatnenie aj na liberalizovanom trhu

V roku 1998 ukončil štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor manažment & marketing. Počas rokov 1998 – 2002 pracoval ako finančný analytik v spoločnosti Podpolianske strojárne, a.s. Následne pôsobil v telekomunikačných spoločnostiach: v spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ako špecialista regulácie a kontrolingu (2002 – 2006) a v roku 2006 ako finančný analytik v spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Od roku 2006 pracuje v Západoslovenskej energetike, a.s. (ZSE), počas rokov 2006 – 2008 ako vedúci regulácie, neskôr v dcérskej spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., ako vedúci úseku sieťových služieb a rozvoja DS. Od 1. apríla 2011 je vedúcim úseku regulácie v ZSE.

Väčšina vášho pôsobenia v ZSE sa týka činností súvisiacich s reguláciou. Vysvetlite čitateľom na úvod, čo vlastne regulácia znamená a na čo je v podmienkach liberalizovaného trhu s elektrickou energiou potrebná.

Regulácia je v podstate simulácia trhových podmienok v prostredí monopolných odvetví, v ktorých nie je zabezpečená dostatočná konkurencia, alebo sú založené na jedinečnej infraštruktúre, ako napríklad telekomunikácie, dopravná či energetická infraštruktúra. Ide o unikátne infraštruktúry, ktoré nie je možné suplovať. Prevádzkovatelia infraštruktúr pôsobia v bezkonkurenčnom prostredí a majú monopolné postavenie na príslušnom území, kde infraštruktúru prevádzkujú. Bez regulačných opatrení by monopolné spoločnosti svoju výsadu bezkonkurenčnosti logicky mohli zhodnocovať vo svoj prospech, často na úkor spotrebiteľov, ktorí aj tak nemajú na výber.
Podstatou regulácie monopolného trhu je predovšetkým ochrana spotrebiteľa pri dosiahnutí rovnováhy medzi benefitom pre spotrebiteľov a motivovaním regulovaných subjektov investovať do odvetvia, kde pravidlá hry neurčuje trh, ale regulátor. Regulácia umožňuje rovnocenný prístup a využitie unikátnych infraštruktúr každému záujemcovi, definuje štandardy kvality služieb a minimálny rozsah informácií, ktoré monopolné spoločnosti musia poskytovať, či chráni spotrebiteľov pred vysokými bezkonkurenčnými poplatkami. Je teda zrejmé, že aj v podmienkach liberalizovaného trhu má regulácia svoje opodstatnenie pre zabezpečenie prístupu k unikátnej infraštruktúre. Aj na Slovensku sa trh s elektrickou energiou liberalizoval predovšetkým vďaka rozsiahlym regulačným opatreniam, ktoré v plnej miere odrážajú vývoj európskej legislatívy v oblasti liberalizácie trhu s elektrinou.
Definujú regulačné opatrenia presný rozsah služieb, ktoré musí prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PDS) všetkým účastníkom na trhu s elektrinou poskytovať?
Áno, legislatíva presne ustanovuje pre PDS napríklad povinnosť pripojenia odberných a výrobných zariadení do distribučnej sústavy, bezplatnú realizáciu zmeny dodávateľa na základe žiadosti odberateľa elektriny či výšku a podmienky fakturácie za služby PDS, ktoré určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) cenovými rozhodnutiami. V prípade nadštandardných služieb, ako napríklad nadštandardný odpočet, nadštandardná distribúcia a pod., kde ÚRSO neurčuje výšku poplatkov, je možnosť výberu týchto poplatkov ustanovená v primárnej legislatíve (zákony), v sekundárnej legislatíve (výnosy, vyhlášky, pravidlá pre fungovanie trhu a pod.) alebo v individuálnych správnych rozhodnutiach (cenové rozhodnutia, rozhodnutia o schválení prevádzkového poriadku a pod.). PDS má, samozrejme, ustanovených oveľa viac povinností, spomeniem ešte napríklad dodržiavanie štandardov kvality, ktoré ustanovuje ÚRSO.
Od 1. januára 2012 na Slovensku nastáva v oblasti cenovej regulácie dodávky elektriny zmena – cenová regulácia sa bude týkať len dodávky domácnostiam, malé podniky už nebudú cenovo regulované. Cenová regulácia infraštruktúry (distribúcia elektriny a prenos elektriny), systémových (podporných) služieb a podpory výroby elektriny z domáceho uhlia, z obnoviteľných zdrojov elektriny a kombinovanou výrobou elektriny a tepla naďalej pokračuje s tým, že sa menia spôsoby výpočtov v zmysle nového regulačného rámca ustanoveného ÚRSO na roky 2012 až 2016.
Ako ovplyvní zrušenie cenovej regulácie dodávky elektriny pre malé podniky trh s elektrinou na Slovensku?
Garantovanú maximálnu cenu za dodávku elektriny budú mať od 1. januára 2012 už len domácnosti. V ostatných segmentoch bude fungovať voľná ruka trhu, tzn. voľná cenotvorba dodávateľov, samozrejme, s ohľadom na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Koncovú cenu za dodávku elektriny budú určovať dodávatelia s ohľadom na to, čo akceptuje trh. Ovplyvní ju to, ako lacno dokážu dodávatelia elektriny elektrinu nakúpiť a ako vysoké vlastné náklady zahrnú do finálnej ceny. Vo všeobecnosti však možno povedať, že čím je viac dodávateľov na trhu, tým je väčšia konkurencia a tlak na znižovanie koncovej ceny za elektrinu.
Malé podniky si svojho dodávateľa elektriny môžu vyberať už od roku 2003, teraz sa pre tento segment dereguluje cena za dodávku elektriny. Môžeme očakávať podobnú dereguláciu ceny za dodávku elektriny aj pre domácnosti, ktoré si svojho dodávateľa môžu vyberať od roku 2007?
Cenová regulácia dodávky malým podnikom bola ustanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu ochrany spotrebiteľov a nedostatočnej miery konkurencie v roku 2008 na rok 2009 a trvala 3 roky (2009, 2010 a 2011). Všeobecné očakávanie je, že v strednodobom až krátkodobom horizonte dôjde na Slovensku k deregulácii cien dodávky aj pre domácnosti. V rámci regulačnej politiky na nastávajúce regulačné obdobie 2012-16 Rada pre reguláciu uviedla, že chce postupne upúšťať od cenovej regulácie dodávky elektriny pre domácnosti. Bude potrebné, samozrejme, zmeniť primárnu legislatívu (zákon o regulácii v sieťových odvetviach), ktorá v súčasnosti ustanovuje cenovú reguláciu dodávky domácnostiam. Deregulácia cien je vo výlučnej kompetencii jednotlivých členských štátov Európskej únie. Záleží na regulátorovi príslušnej členskejkrajiny, či uvoľní trh čiastočne, s regulovanými cenami, alebo považuje trh za dostatočne rozvinutý a stabilný na to, aby cenotvorba prebiehala prirodzeným, neregulovaným spôsobom.
Skúste podrobnejšie priblížiť čitateľom, aké činnosti úsek regulácie vykonáva a aké sú vaše kompetencie.
Našou prvoradou úlohou je aktívne participovať na tvorbe legislatívneho a regulačného rámca. Pripravujeme a podávame cenové návrhy za regulované služby, komunikujeme s ÚRSO obsah cenových návrhov, zdôvodňujeme zmeny v cenách aj v podmienkach pridelenia taríf a po schválení zo strany ÚRSO implementujeme cenové rozhodnutie v našej spoločnosti. Okrem cenových konaní, ktoré ÚRSO začne na náš podnet, sme účastníkmi konania o určení tarify za prevádzkovanie systému a podporných služieb. Najmä v poslednom období výsledky tohto konania dosť podstatným spôsobom ovplyvňujú koncovú cenu, nakoľko v tarife za prevádzkovanie systému je reflektovaná aj podpora na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny a kombinovanou výrobou elektriny. Okrem oblasti cenovej regulácie sa venujeme aj záležitostiam necenovej regulácie, tzn. komunikujeme s príslušnými inštitúciami, plníme si zákonné povinnosti, pripravujeme pozície a podklady, koordinujeme aktivity za oblasti, ako sú prevádzkový poriadok PDS, správa agendy povolení pre podnikanie v elektroenergetike, štandardy kvality, oddelená evidencia či kontroly vykonávané orgánmi štátnej správy.
V poslednej dobe sa veľmi aktuálnou stáva tematika štandardov kvality, ktorej sa venujeme aj na nasledujúcich stranách časopisu. Vysvetlite, prosím, aký je reálny dopad plnenia resp. neplnenia štandardov kvality na našu spoločnosť.
Štandardy kvality znamenajú podrobne zadefinovaný rozsah ukazovateľov, na základe ktorých je možné vyhodnotiť kvalitu prenosu, distribúcie aj dodávky elektriny. Štandardy kvality boli ustanovené vyhláškou ÚRSO, ktorá určuje, čo majú prevádzkovatelia prenosovej a distribučných sústav, rovnako ako dodávatelia elektriny sledovať, vyhodnocovať a predkladať a v akých lehotách. Uvediem konkrétny príklad: z hľadiska vzájomnej koordinácie procesov sa veľmi náročným štandardom pre PDS, hoci znie veľmi jednoducho, stalo „dodržanie oznámeného termínu začatia a ukončenia plánovaného obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny“. Táto požiadavka vyvoláva zvýšené nároky na koordináciu jednotlivých útvarov nielen zo spoločnosti ZSE Distribúcia, ale aj útvarov zo spoločností Západoslovenská energetika a Enermont. Okrem takýchto administratívno-procesných záležitostí definujú štandardy aj kvalitu distribúcie elektriny, ktorá odráža úroveň starostlivosti a technický stav distribučnej sústavy. Príkladom je ukazovateľ SAIDI – ukazovateľ priemerného trvania prerušenia distribúcie elektriny za určité obdobie. Neplnenie štandardov kvality môže mať vážny dopad na regulovaný subjekt prostredníctvom znižovania primeraného zisku, ktorý si môže regulovaný subjekt započítať do cien, a súčasne prostredníctvom platieb kompenzácií na základe žiadosti zákazníka, voči ktorému regulovaný subjekt nedodržal štandardy kvality. V dôsledku nedodržania predpísanej úrovne štandardov kvality by mohol primeraný zisk PDS klesnúť v roku 2016 až o 2 %.

Rozhovor pripravila
Elena Katonová