Mohli by travelátory nahradiť automobilovú dopravu v mestách?

travelátory

V snahe minimalizovať automobilovú dopravu vo veľkých mestách skúmali švajčiarski výskumníci či by mohli travelátory nahradiť autá.

Travelátory v histórii

Urbanisti a architekti sa v súčasnosti po celom svete snažia nájsť riešenia na obmedzenie a nahradenie automobilovej dopravy najmä vo veľkomestách. Otázkou však ostáva čo by mohlo tento spôsob prepravy nahradiť. Na to sa zamerali aj výskumníci zo švajčiarskeho inšutútu École polytechnique fédérale de Lausanne (EPFL). Pri výskume použili ako model mesto Ženeva a skúmali, či by mohli v tomto meste nahradiť automobilovú dopravu travelátory. Travelátor je pohybujúci sa chodník. Prvý travelátor bol skonštruovaný a nainštalovaný ešte v roku  1893 v americkom Chicagu. Odvtedy boli pohyblivé chodníky spomínané hlavne v sci-fi literatúre či rôznymi urbánnymi vizionármi ako alternatíva ku konvenčnej verejnej doprave.

travelátory

Dokážu travelátory nahradiť autá?

Myšlienka sa však doteraz veľmi neujala a travelátory sú využívané iba na letiskách či veľkých výstavných priestoroch. Doteraz sa ale veľmi neuvažovalo o použití vo vonkajších priestoroch či na prepravu veľkého množstva ľudí. Štúdia EPFL však prišla s prelomovou myšlienkou a matematickým modelom dopravy v Ženeve. Tá spočíva v tom, že sa v meste na dopravu využijú travelátory, autobusy, metro, vlaky, taxíky a bicykle. Výskumníci v štúdii skúmali rôzne technológie a riešením by boli travelátory, ktoré by dokázali prepraviť až 7 tisíc pasažierov za hodinu. Akonáhle by vstúpili na tento pohybujúci sa chodník, zrýchlil by sa na rýchlosť 15 km/h, čo predstavuje priemernú rýchlosť, ktorou sa motoristi prepravujú vo veľkomestách v dopravnej špičke. Travelátory by mali byť prepojené do siete, takže by mohli pasažieri plynulo prestupovať a využívať túto prepravu neustále.

Travelátory sú ekologickou alternatívou, ale cena je zatiaľ vysoká

Ideálnym riešením by bolo podľa výskumníkov z EPFL sieť travelátorov v celkovej dĺžke 32 km a 47 linkách, ktoré by boli vybavené 10 bránami. Spolu s tým by sa vybudovalo 37 križovatiek a systém mostov a podjazdov. Podľa SPFL by travelátory zabrali menej miesta keďže vyžadujú iba 1,2 m na šírku oproti cestám, ktoré vyžadujú 2,5 až 3,5 m. Sú takisto energeticky efektívnejšie ako automobilová doprava a vďaka tomu, že by boli poháňané elektrickou energiou, neprodukovali by takmer žiadne emisie. Negatívom však nateraz ostáva cena, keďže by najmä vybudovanie takejto siete pohybujúcich sa chodníkov bolo veľmi drahé a dalo by sa momentálne porovnať s cenou električkovej dopravy. Cena by sa však mohla znížiť ak by sa takýto systém dopravy vybudoval vo veľkom meradle.  Štúdia však dokazuje to, že je tento koncept dôveryhodný a myšlienka miest bez aút je naozaj reálna. Je to užitočný východiskový bod pre urbánnych architektov na zváženie uskutočniteľnosti využitia týchto pohyblivých chodníkov.

Zdroj:

http://epfl.ch/

http://newatlas.com/

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail