Kondenzačný kotol: úspornejšie a ekologickejšie riešenie?

Nekondenzačné kotly už u nás nekúpite niekoľko rokov. Vyplýva to zo sprísnených požiadaviek európskej smernice 2009/125/ES o ekodizajne energeticky významných výrobkov ErP (Energy related Products), ktorá vstúpila do platnosti v septembri 2015.

Ako funguje kondenzačný kotol?

Kondenzačný kotol vám poslúži na kúrenie aj ohrev vody. Alebo si môžete zaobstarať kondenzačný kotol len na vykurovanie. Podobne ako iné kotly, kondenzačný kotol využíva ako zdroj plyn. Avšak zatiaľ čo klasický kotol odvádza spaliny cez komín do ovzdušia, kondenzačný kotol ich dokáže premeniť na teplo. Moderné plynové kondenzačné kotly optimálne využívajú nielen konvenčné teplo, ktoré vzniká spaľovaním plynu, ale aj „latentné“ teplo, ktoré sa spotrebúva na odparenie vody obsiahnutej v spalinách. Ďalším výrazným ochladzovaním spalín vodné pary skondenzujú a prenášajú viac tepelnej energie do vykurovacieho systému. V porovnaní s kotlami starších technológií tak kondenzačné kotly dosahujú podstatne vyššiu účinnosť, čím znižujú náklady na vykurovanie a tiež aj množstvo škodlivín vypúšťaných do ovzdušia.

Zdroj: viessmann.sk

Účinnosť a úspora kondenzačného kotla

Pri porovnávaní plynových kotlov musíme mať na pamäti, že sa uvádzajú dve účinnosti. Normovaný stupeň tepelného využitia, ktorý môže dosahovať aj viac ako 100%  a účinnosť kondenzačného kotla, ktorá je max. 100%. Je tomu tak, pretože v čase výroby starých kotlov sa neuvažovalo s možnosťou získavania tepla zo spalín a uvádzala sa dolná výhrevnosť plynu. Preto pri započítaní tepla zo spalín môže mať moderný kondenzačný kotol normovaný stupeň tepelného využitia viac ako 100%.

Kondenzačné kotly dosahujú za optimálnych podmienok spravidla účinnosť 98 %. Oproti dvadsaťročnému kotlu s účinnosťou cca 75 % ide teda o zvýšenie účinnosti o takmer tretinu. Ak je porovnanie robené s dnešnými kotlami tradičnej konštrukcie, t. j. „turbo“, alebo „do komína“, tak sa zvýšenie účinnosti pohybuje na úrovni okolo 10 %.

Kondenzačný kotol spotrebuje približne o 30 % menej plynu a jeho emisie sú v priemere nižšie niekedy až o 70 %.

Veľkosť úspory pri použití kondenzačného kotla veľmi ovplyvňuje typ použitého vykurovania. Či je komplet vysokoteplotný (radiátory), kombinovaný (radiátory  + podlahové vykurovanie), alebo nízkoteplotný (podlahové vykurovanie). Najvýraznejší efekt úspory sa dosahuje pri nízkoteplotnej prevádzke vykurovania, no významná úspornosť je aj pri klasickom vykurovaní radiátormi, tu sa ale odporúča ich veľkosť predimenzovať. Zefektívnenie vykurovania je možné dosiahnuť vyregulovaním vykurovacieho systému a zlepšením tepelno-izolačných vlastností vášho domu napr.: izolovaním domu, tesnením okien a vchodových dvier.

Výpočet návratnosti

V nasledujúcej tabuľke uvádzame výpočet očakávanej návratnosti. Pri výpočte sme započítali účinnosť starého kotla 75%, nového kotla 98% a priemernú cenu inštalácie 2 700€  (vrátane výmeny zásobníka teplej vody).

Zdroj: banik.sk

Ekologickejšie riešenie

Nielen automobilová doprava, ale aj vykurovacie systémy a ohrev teplej vody v domoch a bytoch tvoria veľký podiel všetkých emisií CO₂ vyprodukovaných v domácnostiach. Vďaka opätovnému využívaniu odpadových plynov však môžete jeho množstvo znížiť. Kondenzačné kotly ročne vypustia do vzduchu o 1,2 tony menej oxidu uhličitého než klasické kotly. Tie najmodernejšie kondenzačné kotly znižujú emisie uhlíka o viac ako 30 %, tiež spotrebu energie a prevádzkové náklady.

Ďalšie výhody kondenzačného kotla

• DLHŠIA ŽIVOTNOSŤ: Kondenzačné kotly bez problémov poslúžia minimálne 15 rokov. Kondenzačné kotly sú odolnejšie aj vďaka tomu, že sa v nich požívajú neželezné kovy (hliník, meď), ktoré zabraňujú korodovaniu.
• VYŠŠIA BEZPEČNOSŤ: Kondenzačné kotly zachytávajú vzduch zvonku cez dymovod. Naopak, nekondenzačné kotly nasávajú vzduch z miestnosti, v ktorej sa nachádzajú. Je teda oveľa vyššie riziko, že sa do nich dostanú toxické látky. Naviac ich konštrukcia má oveľa lepšie tesnenie a nehrozí ani kontakt s toxickými látkami. Kondenzovaná kvapalina sa totižto odvádza potrubím do odtokového systému.
• PRIESTOROVÁ NENÁROČNOSŤ: vzhľadom k tomu, že kondenzačné kotly nepotrebujú zásobník teplej vody, majú menšie a kompaktné rozmery, hodia sa kdekoľvek. Rodiny si ich bežne montujú do kuchyne či kúpeľne.
• NIŽŠIA HLUČNOSŤ

Nevýhody kondenzačného kotla

• potrebu kanalizácie pre odvod kondenzátu a vyvložkovania komína plastovým potrubím
• nutnosť plynovej prípojky (prípadne zásobníka s plynom)
• vyššia cena tepla v porovnaní s kotlami na tuhé palivo

Kondenzačný kotol pre novostavby

Ak vyberáte kondenzačný kotol do novostavby, majte na pamäti, že nové rodinné domy už musia splniť požiadavky energetickej triedy A0, čo v praxi znamená, že kondenzačný kotol budete musieť skombinovať s ďalšími zariadením, napríklad so solárnymi kolektormi, fotovoltikou, kozubom alebo riadeným vetraním s rekuperáciou. Pri novostavbe je potrebné započítať do investičných nákladov okrem projektu plynofikácie aj samotnú prípojku plynu a komín.

Prípadová štúdia porovnávajúca spotrebu klasického a kondenzačného kotla

Pre ilustráciu uvádzame aj staršiu prípadovú štúdiu, v ktorej sa porovnávala spotreba 2 plynových kotlov – staršieho klasického a nového kondenzačného. Spotreba bola kalkulovaná podľa tzv. dennostupňov, ktoré umožnili presné porovnanie aj v prípade 2 rozdielnych vykurovacích sezón. Z porovnania vyplynulo, že kondenzačný kotol je približne o 11 % úspornejší.

Po zhruba roku testovania prevádzky kondenzačného kotla, teda jednej celej vykurovacej sezóny, bolo možné porovnať kondenzačný kotol (Geminox THRS 1-10C) s bežným plynovým (starší typ Viadrus). Vzhľadom k tomu, že vykurovacie sezóny v období porovnávania sa značne líšili, spotreba plynu bola upravená podľa počtu dennostupňov. Dáta k spotrebe sú zaznamenané v tabuľke:

Spotreba plynu pre kotol Viadrus v sezóne 2012/2013 a kotol Geminox v sezóne 2013/2014.

Ako je vidieť z tabuľky, spotreba plynu kondenzačného kotla (korigovaná podľa počtu dennostupňov) je o 11 % nižšia. Viadrus bol nízkoteplotný liatinový kotol s účinnosťou 93 %. Fungoval v režime prerušovaného vykurovania, čo bolo možné vďaka veľkej tepelnej kapacite domu. Na začiatku a na konci vykurovacej sezóny, kedy bola už len malá potreba tepla, bola určitá časť potreby pokrytá spaľovaním dreva zo záhrady a ohrev vody v tomto období zabezpečoval z veľkej časti solárny systém. Vďaka tomu kotol pracoval po väčšinu času v pomerne optimálnom režime a mohol dosahovať účinnosť okolo 90 %.

Zdroje: Siea.sk, Mojdom.zoznam.sk, Termoteam.sk, Immergas.sk, nazeleno.cz, Asb.sk,