Kondenzačný kotol: je naozaj taký úsporný?

kondenzačný kotol

Je kondenzačný plynový kotol naozaj tak úsporný, ako nám tvrdia výrobcovia? A ako je to s ekonomickou návratnosťou? Porovnali sme spotrebu dvoch plynových kotlov – staršieho klasického a nového kondenzačného. Spotrebu sme kalkulovali podľa tzv. dennostupňov, ktoré nám umožnili presne porovnať aj dve rozdielne vykurovacie sezóny. Kondenzačný kotol je naozaj približne o desať percent úspornejší.

Keď som pred zhruba rokom písal článok „Kondenzačný kotol v praxi“ o inštalácii nového kondenzačného kotla, sľúbil som, že sa časom podelím o praktické skúsenosti z jeho prevádzky. Teraz už mám za sebou zhruba rok prevádzky, teda jednu celú vykurovaciu sezónu, takže je možné ho porovnať s bežným plynovým kotlom. Pripomínam, že porovnávame kondenzačný kotol Geminox THRS 1-10C a straší plynový kotol Viadrus.

Vzhľadom k tomu, že vykurovacia sezóna 2012/2013 sa dosť líšila od sezóny 2013/2014, korigoval som spotrebu plynu podľa počtu dennostupňov. Dáta k potrebe sú zaznamenané v nasledujúcej tabuľke. Čo sú dennostupne nájdete nižšie:

Dátum Stav plynomeru [m3 ] Počet dní Spotreba [m3 ] Priemerná denná spotreba [m3 ] Počet dennostupňov Denná spotreba na dennostupeň [m3 ] Rozdiel [%]
10.04.2012 7505 183 1233 6,7 3430 0,00196 11
04.05.2013 8738
03.10.2013 8910 180 893 5,0 2853 0,00174
01.4.2014 9803

Spotreba plynu pre kotol Viadrus v sezóne 2012/2013 a kotol Geminox v sezóne 2013/2014.

Ako je vidieť z tabuľky, spotreba plynu u kondenzačného kotla (korigovaná podľa počtu dennostupňov) je o 11% nižšia. Viadrus bol nízkoteplotný liatinový kotol s udanou účinnosťou 93%. Používal som ho v režime prerušovaného vykurovania, čo bolo možné vďaka veľkej tepelnej kapacite domu. Na začiatku a na konci vykurovacej sezóny, kedy bola už len malá potreba tepla, som určitú časť potreby pokrýval aj spaľovaním dreva zo záhrady a ohrev vody v tomto období zabezpečoval z veľkej časti solárny systém. Vďaka tomu kotol pracoval po väčšinu času v pomerne optimálnom režime a najskôr mohol dosahovať účinnosť okolo tých 90 %.

Čo sú to dennostupne?

Takzvané dennostupne sa používajú pri výpočte energetickej náročnosti stavieb a umožňujú tiež dobre porovnávať parametre jednotlivých vykurovacích sezón v domoch. Výpočet dennostupňov berie do úvahy priemernú vnútornú teplotu v dome počas vykurovacej sezóny (t is ), priemernú teplotu v exteriéri počas vykurovacieho obdobia (t es ) a počet dní vykurovacej sezóny (d). Počet dennostupňov (D) sa potom určuje podľa vzorca D = d * (t is -t es ).

Kondenzačný kotol si vyžiadal zmenu kúrenia

S novým kondenzačným kotlom som úplne zmenil spôsob kúrenia. Vykonal som zmeny, o ktorých som písal v minulom článku (inštalácia termostatických ventilov na telesá v kúpeľniach, úpravu prietoku telesom v miestnosti kde je priestorový termostat, použil som ventilátory z počítačov pre zvýšenie výkonu niektorých vykurovacích telies a mierne upravil ekvitermické krivky).

Po nejakej dobe experimentovania s nastavením regulácie, priestorového termostatu a radiátorových ventilov na vykurovacích telesách som dospel k záveru, že v mojom dome bude zrejme najlepšie to najjednoduchšie nastavenie. V tomto prípade to je nepretržité vykurovanie na teplotu 21 ° C. V jednotlivých miestnostiach som doreguloval teplotu termostatickým ventilom na radiátore. Vďaka veľkému rozsahu modulácie je kotol schopný kúriť s malým výkonom a privreté termostatické radiátorové ventily zaistia nízku teplotu vratnej vody, čo je pre účinnosť kotla dôležité. Počas vykurovacieho obdobia len málokedy prekročila teplota vykurovacej vody 50 ° C a teplota vratnej vody 40 ° C.

Čím nižšiu spotrebu energie máme, tým dlhšia vychádza doba návratnosti investícií do vykurovacích zariadení.

Podľa údajov výrobcu má kotol pri teplotnom spáde 40/30 °C normovaný stupeň využitia 106 až 108 %. Čo je o 13 až 15 % vyššia hodnota ako u starého kotla Viadrus. Je to teda v celkom dobrom súlade s uvedeným poklesom spotreby plynu o 11 %.

Myslím, že skutočná úspora je ešte trochu väčšia, keď uvážime, že priemerná teplota miestností sa pri nepretržitom kúrení pravdepodobne trochu zvýšila oproti predchádzajúcemu stavu a tento rok na jar som tiež nekúril tak často drevom. Rozhodne som ale nedosiahol také zníženie spotreby, akým sa chvália niektorí predajcovia kondenzačných kotlov. Napríklad časopis dTest uvádza, že kondenzačný kotol „zaručuje celkovú ročnú spotrebu plynu nižšiu o 25-40 % oproti ostatným kotlom klasickej konštrukcie „. Správne však uvádzajú, že: „… záleží, s akou technickou úrovňou štandardného výrobku vykonáme toto porovnanie„. To už musí byť veľa mizerný kotol, keď jeho výmenou za kotol kondenzačný ušetríme 40 % plynu.

Aká je návratnosť investície do kondenzačného kotla?

Dôležitá otázka však je doba návratnosti investície. Úspora 11 % plynu znamená v mojom prípade ročne asi 130 m3, čo je približne 72 €. Za kotol a inštaláciu som dal 2 890 € a  jednoduchá doba návratnosti vychádza teda asi 40 rokov . Tak dlho kotol určite nevydrží a to by som ešte mal započítať náklady na servis a opravy, ktoré u takéhoto sofistikovaného kotla budú nepochybne väčšie ako u toho starého VIADRUS (tam som za tých asi 16 rokov len raz musel nechať vymeniť zapaľovaciu elektródu).

Kondenzačný kotol

Kondenzačný plynový kotol je pomerne sofistikované zariadenie, oproti bežným plynovým kotlom je zhruba o 10-15 % úspornejší. Dokladá to naše merania spotreby. (Foto: autor)

Treba ale povedať, že ja som si ho nekupoval preto, aby som ušetril, ale jednoducho preto, že sa mi páčia sofistikované veci a baví ma znižovať spotrebu energie a emisie skleníkových plynov. Ak by som kotol meniť musel, tak by pochopiteľne návratnosť vyšla priaznivejšie (započítal by som len rozdiel medzi cenou kondenzačného kotla a bežného kotla porovnateľnej kvality).

Tiež je dobré si uvedomiť, že čím nižšiu spotrebu energie máme, tým dlhšia vychádza doba návratnosti investícií do vykurovacích zariadení. Preto tiež pre nízkoenergetické či pasívne domy často vychádza najlepšie vykurovanie elektrickými priamotopmi, ktoré používajú síce drahšiu energiu, ale majú minimálne investičné náklady. V každom prípade z toho plynie poučenie, že je potrebné si pred výmenou nejakého spotrebiča urobiť odhad prínosov a doby návratnosti.

Experiment: s kondenzátom kvety nepohnojíte

Ešte pridám jednu poznámku na záver. Keď som zachytával kondenzát z plynu a overoval tak účinnosť kotla, tak som s ním (po neutralizácii) začal polievať izbové kvety. Kondenzát obsahuje malé množstvo kyseliny dusičnej a dusitej. Povedal som si, že po neutralizácii fosforečnanom draselným to bude výborné hnojivo. Nebol to ale dobrý nápad. Niektoré kvety začali žltnúť a jeden kaktus pomerne rýchlo zašiel. Pátraním na internete a dopytom u biológov som zistil, že dusitan v ňom obsiahnutý, je pre niektoré rastliny toxický. Normálne sú vonku v pôde baktérie, ktoré celkom rýchlo dusitany odstránia, ale v kvetináčoch to asi tak nefunguje.

Autor: Karel Murtinger

Článok Kondenzačný kotol: je naozaj taký úsporný sme prevzali z: http://www.nazeleno.cz/vytapeni/plynove-kotle/jak-velka-je-uspora-prakticke-zkusenosti-s-kondenzacnim-plynovym-kotlem.aspx

 

Zdieľajte:   Facebooktwittergoogle_plusmail