Hyperloop – cestovanie budúcnosti?

Hyperloop

Projekt Hyperloop znie na prvý pohľad ako z futuristického sci- fi filmu. Pár rokov dozadu, keď s touto myšlienkou prišiel Elon Musk (podnikateľ , vizionár a investor v oblasti technológií), sa zdal Hyperloop zaujímavý, ale nie veľmi reálny koncept. V roku 2016 sa ale fikcia začína pomaly stávať skutočnosťou a pre niektorých prekvapivo priamo v strede Európy. 

Výber lokality je však viac ako logický, keďže trojuholník hlavných miest Bratislava- Budapešť – Viedeň je ideálnym miestom na vybudovanie hyperloopovej infraštruktúry a Slovensko je považované za technologického lídra v oblasti automobilového a energetického priemyslu. Takisto zohráva rolu cena pozemkov a relatívne priaznivé klimatické podmienky.

Čo je Hyperloop

Hyperloop je koncepčný vysokorýchlostný prepravný systém, ktorý dopraví ľudí alebo tovar prostredníctvom špeciálnych kapsúl, pohybujúcich sa v nízkotlakových tubách s využitím princípu magnetickej indukcie cez lineárne indukčné motory. Kapsuly (nazvané Pody) by sa mali vznášať 0,5 až 1,3 milimetra nad vrstvou vzduchu. Do jedného podu by sa malo v business triede zmestiť 28 ľudí, v ekonomickej triede dvojnásobok. Mal by sa pohybovať priemernou rýchlosťou 970 km/h, ale maximálna rýchlosť by mohla byť až 1200 km/h.

Prvým návrhom Hyperloopu bol projekt spájajúci americké San- Francisco a Los Angeles. Do vývoja sa potom, ako Musk uvoľnil pôvodný nápad vo forme open – source, pustili dve americké firmy: Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies. Ďalšími potencálnymi trasami boli napríklad Los Angeles- Las Vegas a v rámci Európy Paríž- Amsterdam alebo Krakov- Gdansk.

Koncom februára oznámila firma  Hyperloop Transportation Technologies, že začne v roku 2016 výstavbu 8 kilometrového úseku Hyperloopu v kalifornskom Quay Valley a uvedenie do prevádzky je plánované na rok 2018.

 

Hyperloop

Slovensko a Hyperloop

V marci 2016 oznámil Dirk Ahlborn, výkonný riaditeľ spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies, že sa pri návšteve Slovenska stretol so slovenským ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom, študentmi techniky a dizajnu, vedcami, podnikateľmi a investormi. Takisto bolo slovenskou vládou a Hyperloop Transportation Technologies podpísané memorandum, na základe ktorého by sa mali v prvej fáze naplánovať konkrétne trasy a následne by sa mala infraštruktúra rozrásť aj do iných európskym miest. Podľa vyjadrenia Hyperloop Transportation Technologies by malo ukončenie výstavby a uvedenie systému do prevádzky nastať do roku 2020. Zatiaľ však nie sú známe žiadne konkrétne detaily. Samotný dokument žiadnu zo strán k ničomu nezaväzuje, takže sa očakávajú ďalšie stretnutia.

Náklady na vybudovanie prvej etapy Hyperloopu v okolí Bratislavy by mali dosiahnuť 180 až 270 mil. eur. Pri maximálnej rýchlosti by sa mohli cestujúci dostať z Bratislavy do Viedne za 8 minút a z Bratislavy do Budapešti za 10 minút.

Hyperloop

Výhody

Podľa doterajších návrhov by mal byť Hyperloop najideálnejším spôsobom prepravy a Musk ho dokonca priamo nazval po autách, vlakoch, lietadlách a lodiach piatym typom dopravy. V porovnaní s týmito alternatívami je však hyperloop rýchlejší, bezpečnejší, lacnejší, pohodlnejší, odolnejší výkyvom počasia,  odolný voči zemetraseniam a v neposlednom rade ekologický, keďže je poháňaný solárnou energiou, ktorú si sám vyrába. Solárne panely sú priamo súčasťou trate, respektíve nadzemného potrubia. Pre svoj chod pritom využíva len asi 10 percent, zvyšnú energiu môže dodávať okolitým odberateľom.  Ďalším aspektom je to, že ak by bol Hyperloop skutočne úspešne zrealizovaný, je pravdepodobné, že by sa výrazne znížil počet áut na cestách.

Otázkou však ostáva ako vyriešiť praktické stránky  cestovania v Hyperloope. Predstava cestovania v uzavretom priestore bez okien v tuneli sa môže zdať niekomu nepohodlná až hrôzostrašná a takisto zatiaľ nie je navrhnuté praktické riešenie poskytnutia prípadnej prvej pomoci pri zdravotných problémoch pasažierov alebo v prípade nehôd či potrebnej evakuácie.

Na konkrétne výsledky si budeme musieť ešte pár rokov počkať, ale je zrejmé, že pôvodný Muskov nápad, ktorý sa zdal ako z filmu o budúcnosti, oslovuje stále ďalšie spoločnosti, ktoré sa venujú projektom tratí Hyperloop.  Muskova spoločnosť SpaceX  takisto ešte v roku 2015 vypísala súťaž pre nezávislé tímy a študentov vysokých škôl. Víťazný prototyp MIT odskúšajú na testovacej dráhe spoločnosti SpaceX v lete tohto roka.

 

Zdroje:

http://www.spacex.com/sites/spacex/files/hyperloop_alpha-20130812.pdf

https://en.wikipedia.org/wiki/Hyperloop

http://hyperlooptransp.com/#!/

http://hyperlooptech.com/

 

 

 

Zdieľajte:   Facebooktwittermail