Európske banky upravujú pravidlá pre pôžičky v energetike

Rozvojové banky majú podľa komisárky Connie Hedegaard ukončiť financovanie projektov fosílnych palív. Európske banky v súčasnosti revidujú kritériá pre poskytovanie pôžičiek na energetické projekty.

Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) stúpli v roku 2011 dotácie pre fosílne palivá o takmer 30 % na úroveň 523 miliárd dolárov (406 mld. €). Investície do obnoviteľnej energie v rovnakom roku podľa správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) dosiahli len 257 mld. $ (200 mld. €).

„Robíme presný opak toho, čo by sme mali. Podpora pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie pokrivkáva, zatiaľ čo vlády po celom svete míňajú stovky miliárd dolárov na dotovanie neodvratnej katastrofy,“ uviedla komisárka EÚ pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard v predhovore publikácie na tému udržateľných investícií v 7 krajinách západného Balkánu, vrátane Chorvátska.

„Obzvlášť rada by som videla tri medzinárodné finančné inštitúcie – Európsku investičnú banku (EIB), Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Svetovú banku – keby sa pripojili k partnerom z EÚ a OECD a prevzali vedúcu rolu pri eliminovaní verejnej podpory pre fosílne palivá,“ dodala.

Všetky tri banky síce majú programy na podporu OZE, v praxi ale najviac prostriedkov putuje na projekty zemného plynu.

Podľa správy, ktorú vypracovali hlavne odborníci z mimovládnych organizácií, rozvojové banky investovali v rokoch 2006 – 2012 do energetickej infraštruktúry na západnom Balkáne sumu 1,68 miliárd eur. Z nich až 32-krát viac smerovalo na fosílne palivá než na OZE, do ktorých ale nepočítali vodnú energiu. Naopak, len 17 % pôžičiek sa použilo na projekty zvýšenia energetickej efektívnosti.

Najväčším poskytovateľom pôžičiek v tomto regióne bola EBRD, pričom takmer polovica sa použila na projekty rozvoja fosílnych palív.

„Multilaterálni poskytovatelia pôžičiek môžu viesť príkladom tým, že obmedzia podmienky pre verejné financovanie uhlia, najviac škodlivému fosílnemu palivu, a vyvíjaním tlaku na transparentnosť v reportovaní o emisiách,“ poznamenala komisárka Hedegaard.

Všetky tri banky oznámili, že v tomto roku zrevidujú svoje politiky poskytovania pôžičiek pre energetický sektor.

EBRD predstaví svoj nový návrh v priebehu júla. Podľa informácií bruselského EurActivu by sa mali presnejšie špecifikovať kritériá hlavne pre uhoľné elektrárne. Naopak zmeny sa neočakávajú v súčasnej politike manažmentu rádioaktívneho odpadu, vyraďovania atómových elektrární z prevádzky a zlepšovanie ich bezpečnosti.

V marci napríklad EBRD schválila pôžičku 300 miliónov na modernizáciu ukrajinských jadrových elektrární s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými štandardmi a miestnymi predpismi. (19. 3. 2013)

Neutrálny postoj sa má uplatňovať voči bridlicovému plynu.

EIB – klimatický mainstreaming bez ambícií?

Koncom júla by mali nové kritéria pre energetické pôžičky schváliť aj ministri členských krajín EÚ v Rade guvernérov Európskej investičnej banky.

EIB uviedla, že nové kritériá pre energetické pôžičky sú „plne v súlade s prioritami politík EÚ na dosiahnutie ekonomického rastu, energetickej bezpečnosti a udržateľného rozvoja“, pričom kľúčovými oblasťami pre investovanie sú energetická efektívnosť, obnoviteľné energie a rozvoj sietí. Ak by došlo k navrhnutým značným investíciám do týchto oblastí, „podľa očakávaní by mohli v nasledujúcich rokoch pokryť až do 90 % investícií energetického sektora“.

Zváženie klimatických opatrení je tiež podľa stanoviska banky súčasťou „všetkých sektorových stratégií EIB a je zahrnuté do všetkých prevádzkových aktivít. Banka si stanovila cieľ, že 25 % všetkých pôžičiek musí smerovať na podporu aktivít v oblasti boja s klimatickou zmenou.

Návrh umožňuje pôžičky pre nové uhoľné i plynové elektrárne, pre bridlicový plyn i jadro.

Environmentálne organizácie ale považujú nové kritériá za premeškanú príležitosť. „Nie len, že banka pokračuje v investovaní do fosílnej energetiky vrátane uhlia, ale aj aktívne podporuje rozvoj nekonvenčných fosílnych zdrojov, ktoré majú preukázaný devastačný účinok na životné prostredie,“ uviedla Anna Roggenbuck, medzinárodná koordinátorka siete CEE Bankwatch Network.

Návrh obsahuje slabšie štandardy pre pôžičky pre projekty uhoľných elektrární, ako v súčasnosti presadzujú USA či Kanada. Podľa návrhu sa majú zaviesť Štandardy emisnej výkonnosti na úrovni jednotlivých elektrární pre všetky nové fosílne elektrárne s hranicou 550 gCO2/kWh. Kanada pritom zaviedla štandard 420 gCO2/kWh, v USA by mal byť na úrovni 440 gCO2/kWh.

Výnimku by pritom mohla získať elektráreň, ktorá „prispieva k bezpečnosti dodávok“ v rámci EÚ alebo k „znižovaniu chudoby a udržateľnému hospodárskeho rozvoju“ mimo Únie.

Slovenská organizácia Priatelia Zeme-CEPA spolu s medzinárodnými sieťami CEE Bankwatch Network a Counter Balance preto vyzvali Európsku komisiu, členské štáty EÚ a samotnú Európsku investičnú banku, aby využili čas pred schválením nového plánu na odstránenie všetkých medzier, ktoré návrh obsahuje a zvýšiť ambicióznosť štandardov emisnej výkonnosti.

Zdroj: EurActiv.sk

Zdieľajte:   Facebooktwittermail